Keďže som v Saudskej Arábii šesť rokov žila, logicky sledujem túto krajinu viac ako iní. Neznamená to ale, že nesledujem aj iné udalosti...medzi iným nepokoje pred našim parlamentom, ktoré neboli vo svete ojedinelé, a napríklad v Tunise to dopadlo tak, že dokonca prezident odvolal premiéra a vládu, ktorá vraj realizovala nedemokratické antipandemické opatrenia, ale v podstate sa tam v tichosti jednoducho udial puč – a pritom Tunisko bolo prvou krajinou, v ktorej sa práve pred desiatimi rokmi začala tzv. Arabská jar…
Ďalšou významnou udalosťou posledných dní sú samozrejme, Olympijské hry...aj keď – čo si budeme čo hovoriť – pripadajú mi tak trochu nasilu a asi nielen mne. V Česku mi v súvislosti s nimi zarezonovali hlavne dve správy...prvou bolo vyšetrovanie udalosti, či nezaočkovaný lekár českej olympijskej výpravy naozaj nakazil niekoľko športovcov, ktorí v dôsledku pozitívneho testu na Covid nemohli súťažiť, druhou, že konečne po toľkých rokoch sa počas otváracieho ceremoniálu v Tokiu držala minúta ticha za teroristami zabitých izraelských športovcov, čo sa síce udialo ešte na olympiáde v Mníchove v roku 1972, ale doteraz sa to jednoducho nepodarilo uskutočniť a že českí komentátori označili tento akt ako minútu ticha za obete Covidu. Nuž, ako to komentovali tí slovenskí, netuším, keďže som to nepozerala a len tlmočím, čo sa ku mne donieslo z českých médií…
Správy o tom, ako prebiehala tohoročná hádždž, mám tiež z médií, aj keď z tých arabských, ktoré si občas prečítam – aj keď už nie fyzicky ako kedysi, ale aspoň online – a tak sa dozvedám, čo sa deje aj v tejto časti sveta z Arab News, Saudi Gazette či GulfNews…
Eid al Adha alebo sviatok obetovania je druhý z moslimských sviatkov a nasleduje 70 dní po tom prvom, Eid Al Fitr, ktorý je niekdy označovaný aj ako Veľký Eid. Vo svojom cestopise Tajomstvo závoja, ktorý v druhom doplnenom vydaní práve vychádza na Slovensku a v Česku vyjde v polovici augusta, som ten prvý prirovnala k Vianociam, ten druhý k Veľkej Noci. K Eid Al Adha sa totižto viaže nám známy biblický príbeh o obetovaní Izáka, kde v arabskej verzii však ide o obetovanie Abrahámovho druhého syna Izmaila, ktorého nemal so svojou židovskou manželkou Sárou, ale so svojou arabskou manželkou Hagar. Ale aj v tomto príbehu sa takisto Abrahám chystal poslúchnuť Boha a obetovať syna, až kým ho Pán Boh nezhaltoval a neposlal mu miesto neho ovečku…
Práve z tohto dôvodu sa aj tento sviatok nazýva sviatkom obetovania a obetovanie ovce je jeho súčasťou – aj keď dnes sa to nedeje vždy fyzicky ako kedysi, ale môžete si kúpiť kupón v istej hodnote a vo vašom mene je potom v tejto hodnote venované mäso chudobným. Aj keď je pravdou, že manžel raz omylom zablúdil v Rijáde na takýto trh, a keď videl, ako podrezávajú ovce, mal z toho niekoľko nocí ťažké sny - a nielen preto, že nejedával mäso. Dokonca tvrdil, že nepočul žiadnu formulku, ktorá by mala byť recitovaná pri tzv. halal usmrcovaní zvierat – niečo v zmysle : „ Odpusť, že ťa zabíjam, ale potrebujem ťa na nasýtenie…“
Sviatok Eid Al Adha je výnimočný ešte aj iným spôsobom – práve počas neho sa koná púť do Mekky, tzv. háďždž, ktorú by mala každý pravoverný moslim absolvovať aspoň raz za život, ako mu to káže päť pilierov islamu. Samozrejme, nie všetci si to môžu dovoliť – či už finančne alebo zdravotne, ale je pravdou, že všetci sa o to aspoň snažia. Pandémia koronavírusu však mnohým urobila škrt cez rozpočet...vlani mohlo hádždž absolvovať iba 10.000 pútnikov ( aj to len takých, ktorí už boli v tom čase v Saudskej Arábii) a za prísnych hygienických opatrení ), tohto roku ich už bolo síce 60.000 a všetci plne zaočkovaní, ale aj tak je to stále nič v porovnaní s tými približne tromi miliónmi, ktorí každoročne prichádzali do krajiny počas nášho pobytu tam. Kým Saudská Arábia znovu dovolí takýto počet, mnohí z potencionálnych pútnikov sa púte už zjavne nedožijú…
Každému pútnikovi venuje saudská vláda pri odchode z krajiny päť litrový barel s vodou Zam-Zam ako dar. Určite ste už o tejto studni v Mekke počuli...viaže sa k nej množstvo legiend, napríklad to, že nikdy nevyschne, alebo že jej voda má úplne iné zloženie ako obyčajná voda. Takisto sa verí, že voda vytryskla zo skaly na mieste, kde do nej kopol neobetovaný Izmail, a že je na skale doteraz otlačená jeho noha. Nuž, to neviem potvrdiť, ako kresťanka som nikdy v Mekke nebola, ale o tom, že práve tam v podzemí Veľkej Mešity skupina falšovateľov vyrábala falošné fľašky s vodou Zam-Zam a potom ich predávala ako pravé, to viem určite, stalo sa to totižto ešte vtedy, keď sme tam žili - ako aj mnoho iných zaujímavých udalostí...
