O lete, vode a tolerancii...

Autor: Soňa Bulbeck | 3.8.2020 o 17:19 | Karma článku: 9,05 | Prečítané:  2417x

Prázdniny sa prehupli do svojej druhej polovice a mohli sme si konečne užívať letné počasie. A nielen my tu, ale dokonca ja v Londýne sa teploty minulý týždeň vyšplhali cez 36 stupňov a všetci tam doslova kolabovali...

Môj dnešný blog však bude o zážitku z Brna, kde si stále užívam akúsi kvázi predĺženú dovolenku. Bývam v apartmánovom hoteli a súčasťou komplexu je aj vyhrievaný bazén so slanou vodou. Trávim v ňom denne minimálne hodinu, komentujúc, že si už niekedy pripadám ako „slaneček“. Okrem apartmánov na dlhodobý prenájom sú tu k dispozícii aj hotelové izby, fitness, wellness a kongresové centrum. Spolu s výbornou reštauráciou to znamená, že hostia prakticky nemusia vystrčiť z komplexu ani nohu  a majú všetko pekne pod nosom...

Klientela je tu rôzna. Naďabila som na dvoch starších Holanďanov, dánsky manželský pár s dvomi deťmi, ázijsky vyzerajúci mladý pár s veľmi zvláštnou angličtinou aj nemeckú rodinku. Prevažnú väčšinu však tvoria obyvatelia Česka. Aj keď hotel je skôr z kategórie biznis hotelov a nemá detské ihrisko, čiže sa nezaraďuje do kategórie „children friendly“, jeho výborná poloha v centre mesta a prijateľné ceny lákajú aj rodiny s deťmi...

Bazén nie je veľký, má nejakých 8 x 4 metre a hĺbku okolo 1,40 m. Mne to vyhovuje, môžem tu chodiť, cvičiť, skákať na jednej nohe, jednoducho, robiť všetko to, čo nemôžem normálne na suchu, kde ma voda nenadnáša. A samozrejme, plávať, čo robí aj väčšina ostatných návštevníkov. Počas tých  pár týždňov som ich tu už zažila všelijakých. Hostí vychovaných aj menej, deti jačiace tak, že z recepcie dobehli zisťovať, čo sa vlastne stalo. Po jednom večeri, kedy skupina mladíkov nejakej odnože „nočných vlkov“ skákala do bazéna tak intenzívne, že sa jeho hladina viditeľne znížila, zato susedia vo vedľajšom dome mali zadarmo umyté okná, sa objavil pri dezinfekcii pred vstupom do bazéna oznam v češtine aj angličtine od vedenia hotela, v ktorom žiadali hostí, aby neskákali do bazéna. Pár dní bol kľud...v piatok minulý týždeň  oznam záhadne zmizol...

V sobotu som išla ako každé ráno do bazénu a už z diaľky započula výrazný krik a šplechot. V jednom rohu bazénu sa snažili trochu plávať dve panie, na druhom konci skákal s rozbehom do vody mladý otecko  s asi päť ročným synčekom. Prvú sprchu som dostala hneď, ako som si sadla na stoličku a vyzúvala sa. Chvíľu som čakala, či sa otecko ukľudní, ale keď ďalej pokračovali v skákaní s rozbehom, slušne som sa opýtala, či môžem ísť do vody.

„Jasne, v pohode...“ žoviálne odvetil otecko so širokým úsmevom. A tak som vliezla do vody v naivnej viere, že snáď keď mi to dovolil, tak aj prestane skákať. Chyba lávky, otecko so synčekom bez najmenšieho zaváhania veselo pokračovali v skákaní. Za pár sekúnd som mala kompletne mokré vlasy aj okuliare a aj keď som všemožne dávala najavo, že mi je to nepríjemné, nemohla som nič – ceduľka o neskákaní chýbala a ohľad na ostatných tiež. Panie vedľa to za chvíľu vzdali, ale keďže mne sa veľmi zle vychádza z vody, tak som si to jednoducho odtrpela...

Počas následného neplánovaného umývania vlasov som si mimovoľne spomenula na príhodu, ktorá sa stala mojej priateľke počas nášho pobytu v Saudskej Arábii. Priateľka mala nejakú zvláštnu alergiu a mohla sa kúpať v mori alebo v jazere, ale nie v bazéne s chlórovanou vodou. Rada sa však chodila slniť a tak keď jedného krásneho dňa ležala v bikinách pri bazéne na lehátku, došla tam nejaká mamička s tiež asi päťročným synom. Chlapča sa chvíľu čľapotalo a potom z ničoho nič začalo na relaxujúcu priateľku špliechať vodu z bazénu. Tá sa najprv zľakla a potom rázne oslovila mladého muža, aby láskavo prestal, že nechce byť mokrá. A viete, čo sa stalo? Miesto toho, aby mamička syna napomenula za nevhodné správanie, osopila sa na priateľku, že ako si to dovoľuje napomínať jej syna, že však dieťa môže mať z toho doživotnú traumu. Priateľka nechápavo zbalila fidlátka  a odvtedy si dávala dobrý pozor, aby nešla k bazénu v rovnaký čas ako spomínaná mamička...

Táto spomienka sa mi vynorila v hlave celkom logicky, keďže išlo o ten istý princíp. Aj tu otecko miesto toho, aby upozornil syna, že sú v bazéne aj iní ľudia, ktorí tiež majú nárok tam relaxovať, mu nepovedal vôbec nič, ale dokonca sa s ním predbiehal v tom, kto ďalej skočí a viac vody vyšplechne. Obidve situácie delilo niekoľko rokov, tisíce kilometrov a rôzna národnosť zúčastnených. Chýbajúcu slušnosť, ohľaduplnosť a toleranciu však mali spoločnú...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?