Rozhodovanie v čase korony...

Autor: Soňa Bulbeck | 19.7.2020 o 13:51 | Karma článku: 7,61 | Prečítané:  675x

Rozhodovať sa musíme celý život a niekedy sú to naozaj neľahké rozhodnutia, kedy až čas ukáže, či sme sa rozhodli správne. Správnosť našich rozhodnutí v čase korony sa však môže prejaviť hneď a niekedy mať aj fatálne následky...

Podľa posledných správ by sa v Anglicku mali začať od  pondelka nosiť rúška v obchodoch, bankách  a verejných inštitúciách  a ich nosenie vo verejných dopravných prostriedkoch - doteraz cestujúcimi veselo ignorované - by malo byť prísnejšie kontrolované a dokonca pokutované. Toto rozhodnutie prijala anglická vláda potom, ako  už naozaj nevedela - ľudovo povedané - „kam z konopí “, keďže počty mŕtvych a nakazených tam sú stále alarmujúce. Oficiálne štatistiky priznávajú viac ako 45.000 mŕtvych a to sa nerieši počet seniorov, zosnulých v domovoch dôchodcov na akože tzv. stareckú slabosť. Rozhodnutie o nosení rúšok, ktoré prijala slovenská vláda prakticky pred štyrmi mesiacmi a ktoré určite prispelo k tomu, že na Slovensku máme dokopy 28 obetí koronavírusu, teda naozaj zanedbateľné percento, bolo teda správne. Momentálne rozhodnutie anglickej vlády je určite správne tiež, bohužiaľ, pre mnohých prišlo  príliš neskoro.

Koronakríza zmenila naše rozhodovanie aj v iných veciach. Nemuseli sme už napríklad, riešiť, čo si obliecť ráno do práce, keďže sme mali homeoffice a mohli byť celý deň v pyžame alebo sme sa museli rozhodovať, ktoré z detí koľko času strávi za počítačom a podobne. Museli sme sa takisto rozhodnúť, či je naozaj bezpečné ísť na nákup a či nevydržíme s tým, čo doma máme alebo či je  nevyhnutné navštíviť starých rodičov. S príchodom leta sa zase mnohí z nás musia rozhodnúť, či risknúť dovolenku v zahraničí – Anglicko je napríklad, stále ešte medzi krajinami, ktoré neboli Slovákom odporúčané ako bezpečné a zmeniť sa to má až od tohto pondelka...

Ja som urobila pred pár týždňami tiež závažné životné rozhodnutie – rozhodla som sa opustiť Londýn a teda aj Anglicko na neurčitú dobu. Podpísala som právničke, ktorá od 1.júna začala znovu pracovať, posledné papiere v súvislosti s pozostalosťou po manželovi a začala som riešiť svoju budúcnosť niekde inde...

Voľba padla na Brno, kde žije môj starší syn s rodinou.  Skoro štvorročného vnuka a vnučku, ktorá mala pred pár týždňami jeden rok, som videla naposledy vlani v septembri – ak nerátam virtuálne Skypové hovory, kedy sa ma malá vždy snažila na obrazovke dotknúť a obyčajne sa jej pritom podarilo vypnúť tablet.  A tak som kúpila letenku cez Ryanair na 6.júla a dúfala, že dovtedy, kým poletím, bude pre občanov Európskej únie, letiacich do Českej republiky, Anglicko tak bezpečnou krajinou, že ma tam bez problémov pustia. Zo začiatku to naozaj nevyzeralo ružovo a ja som tŕpla, či sa to podarí. Nakoniec týždeň pred odletom sa Anglicko  na mape českého semaforu „zazelenalo“ a ja som uverila, že som sa rozhodla správne. Pre istotu som si však urobila v Londýne test na COVID 19 – prišiel mi poštou a poštou som ho aj odoslala a negatívny výsledok som mala  v nedeľu v mobile – a v pondelok ráno ma kamarát odviezol na Stansted.

Letisko bol takmer ľudoprázdne  a všetok personál aj cestujúci mali na tvárach rúška a aj napriek tomu, že puby  a reštaurácie v Anglicku sa otvorili už tú sobotu predtým, kaviarne  na letisku boli stále zatvorené. Otvorené boli len obchody, kde ste si mohli kúpiť sendvič, vodu či noviny, ale žiadne teplé nápoje, a takisto tomu bolo aj na palube lietadla, zato dezinfekcia bola všade. Lietadlo bolo plné, bol to v podstate iba druhý alebo tretí let z Londýna do Brna  a bola som asi jediná babička, ktorá išla za svojimi vnúčatami – inak to bolo presne opačne, zvyšok cestujúcich tvorili hlavne české a slovenské mamičky s deťmi, ktoré išli domov k rodičom.

Rúška sme si dali dole až po východe z letiskovej haly v Brne a ja som sa prvýkrát zhlboka nadýchla sviežeho vzduchu. Mala som pocit, že konečne slobodne. Všetok stres zo mňa opadol a ja som sa po mnohých mesiacoch cítila voľná a slobodná – ak nerátam ten jeden jediný deň na anglickom morskom pobreží zhruba pred mesiacom. Teraz mám však pocit, že už je to stav trvalý...po skoro dvoch týždňoch v Brne som stále  v pohode. Užívam si rodinu, priateľov, vyhrievaný bazén so slanou vodou, ktorý mi nahrádza chýbajúce more, bola som už u kaderníčky aj v divadle, vychutnávam si českú kuchyňu a dobré pivo a mám pocit, že korona časy už skončili – aj keď samozrejme, viem, že je to relatívne a že v susednom Moravsko-sliezskom kraji to stále až také bezproblémové nie je. Pre mňa však hej a som presvedčená, že som urobila správne rozhodnutie. A tiež verím, že toto je môj posledný blog  „o časoch korony...“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Slovensko má ďalší rekord, infikovalo sa 338 ľudí

Slovensko eviduje celkovo 7 269 prípadov nákazy koronavírusom. Pandémia si doteraz vyžiadala 41 obetí.

Cynická obluda

Kollár bez zábran

Na používanie komplikovanejších štylistických prostriedkov treba istú inteligenciu a tou Kollár nedisponuje.


Už ste čítali?