S matematikou som celkom kamarátka...priviedla ma dokonca do Bratislavy na populárnu GAMČA – Gymnázium Alexandra Markuša na ulici Červenej Armády - keď som tam v roku 1976 bola prijatá do triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky, nebola to Grosslingova ulica ako teraz alebo pred socializmom, ale Červenej Armády. V rámci vyučovania sme mali v priemere 14 hodín matematiky týždenne a vyhrávanie matematických a fyzikálnych olympiád všetkých úrovní sa od nás očakávalo automaticky...zvyklo sa nám hovoriť „kockaté hlavičky“. Tento víkend sme mali mať stretnutie 40 rokov po maturite...bohužiaľ, korona zrušila aj to...
Na ovládanie malej násobilky však žiadne veľké matematické vzdelanie netreba, je to učivo prvého stupňa základných škôl. A tak som bola teda poriadne prekvapená, že práve toto základné učivo je takým problémom pre niektorých slovenských úradníkov. Jednoducho, podľa nich hostia, sediaci pri stole na terase kaviarne, musia byť od seba vzdialení dva metre, ale vo vnútri kaviarne každý z nich potrebuje priestor 15 metrov štvorcových...???
Skúšala som na to ísť logicky...dva metre krát dva metre sú štyri metre štvorcové -malá násobilka nepustí. Takže do kaviarne s plochou, povedzme, 60 metrov štvorcových, vojde v pohode 15 stolov a ľudia pri nich určite budú sedieť dva metre od seba. Ale pokiaľ je majiteľom kaviarní nariadené, že každý hosť musí mať sám pre seba 15 metrov štvorcových, 60 : 15 = 4, čiže dokopy štyria hostia. No, povedzte, má zmysel prevádzkovať kaviareň pre štyroch zákazníkov ?
Rozmýšľala som, ako vlastne dotyční kompetentní úradníci k danému číslu prišli. Napadlo mi, že možno to brali tak, že každý hosť musí mať okolo seba priestor vo vzdialenosti dva metre...teda, že hosť je v podstate stredom kruhu s polomerom 2 metre. Vzorec na výpočet plochy kruhu je Pi krát r na druhú...Pi je tzv. Archimedova konštanta, viacej známa ako Ludolfovo číslo, v hodnote približne 3,14...r je polomer kruhu, v našom prípade 2...takže, keď počítame, že dva na druhú sú 4 a 4x3,14 = 12,56, čiže zaokrúhlene 13, v našom prípade by znamenalo 13 metrov štvorcových pre každého hosťa. Ale kde sa teda vzalo tých 15 metrov???
Keby sme teda brali naozaj ako povinnosť, že každý hosť musí mať okolo seba kruh s polomerom dva metre, tak je od svojho suseda vzdialený nie dva metre, ale dokonca až štyri metre, pokiaľ by, samozrejme, nedošlo k prieniku ich kruhov. Viete si predstaviť, že prídete do kaviarne a budete s niekým na seba hulákať vo vzdialenosti viac ako štyri metre? Nemožné...kaviarne boli a vždy budú nielen miestom na vypitie si kávy, ale predovšetkým miestom na spoločenské stretávanie sa...básnici tu odjakživa prednášali svoje básne a spisovatelia hľadali inšpiráciu na svoje romány, maliari tu maľovali a prezentovali svoje obrazy, politici riešili budúcnosť národov, biznismeni uzatvárali dohody a zaľúbenci si tíško šepkali do uší vyznanie lásky, môj ocko dokonca skladal počas vysokej školy skúšky z filozofie v rámci debaty so svojím profesorom práve v kaviarni. Viete si toto všetko predstaviť vo vzdialenosti štyroch metrov alebo pri počte štyroch hostí v kaviarni? Nie? Ja tiež nie a nedá mi logicky sa nezamýšľať nad tým, ako je možné, že sa takéto niečo deje...že úradníci, ktorým dala korona novú možnosť moci, robia prakticky všetko preto, aby potopili obyčajných ľudí, ktorí nechcú nič iné, len v týchto ťažkých časoch prežiť...
Jednoducho, naozaj to vyzerá tak, že koronavírus je skutočne až taký silný, že dokáže zmeniť aj základné matematické pravidlá...ktovie, či taký Archimedes alebo Pythagoras niekedy tušili, že na Slovensku v 21.storočí dôjde k zásadnej reforme ich tisícročia platných poučiek...nuž áno, matematika to má v čase korony naozaj ťažké...
