reklama

Zážitky z Argentíny - Buenos Aires

Tak, ako som sľúbila v predchádzajúcom blogu, podelím sa s vami o svoje zážitky z pobytu v Argentíne a aspoň trochu sa tak pokúsim rozptýliť všetkých, dobrovoľne či nedobrovoľne zavretých doma...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Buenos Aires je vstupná brána do Argentíny, pulzujúce, živé veľkomesto, založené na delte rieky Paraná v šestnástom storočí španielskymi kolonizátormi. Priznám sa, že takisto ako som kedysi v detstve pri čítaní kníh Karla Maya „Púšťou“ a „Cez divý Kurdistan“ netušila, že raz budem brázdiť púšť Saudskej Arábie a okolitých krajín, tak som takisto ani len nesnívala, že raz zavítam do oblasti, ktorú autor popisuje v knihách „Na Rio De La Plata“ a „Znovu na Rio De la Plata“...ale čo už, stalo sa. Slávnu „Rio De La Plata“, druhú najväčšiu rieku Južnej Ameriky, som si zblízka pozrela hneď druhý deň po prílete...bola nedeľa a obidva brehy, lemované množstvom otvorených reštaurácií a kaviarní, boli plné letno oblečených ľudí, užívajúcich si voľný slnečný deň. My sme vystúpili z taxíka na ľavom brehu, pri modernom komplexe hotela HILTON a prešli na druhú stranu po tzv. Moste žien. Tento skvost modernej architektúry dostal svoje pomenovanie vraj kvôli tomu, že časť mosta pripomína zdvihnutú ženskú nohu, tancujúcu tango...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tango bolo v Buenos Aires prítomné prakticky všade. Okrem reklám turistických agentúr na „Tango night“ alebo „Tango show“, z ktorých sme jednu, samozrejme, tiež navštívili a naozaj bola skvelá, to boli aj pouliční hudobníci alebo aspoň harmonikári, ktorí vyhrávali tangové melódie hocikde, sediac len tak na lavičke alebo skladacej stoličke. A tango sa nielen vyhrávalo, ale aj tancovalo...v štvrti Recoleta na rohu otvoreného trhu s umeleckými predmetmi a tradičnými ľudovými výrobkami tancoval tango mladý pár, štýlovo oblečený, majúc na zemi starý kľukový gramofón a pri ňom klobúk na drobné...vždy, keď dohrala skladba a zožali potlesk od okolostojacich, na ďalší tanec si vyberali partnerov z radov divákov a ja som nevychádzala z údivu, že tu naozaj každý to tango vie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto štvrti okrem výborných reštaurácií a spomínaných pouličných stánkov, kde som nakúpila 99% všetkých suvenírov, sa nachádza aj známy „Recoleta Cemetery“. Nie je to vlastne ani cintorín, skôr akési múzeum pod holým nebom, plné umelecky stvárnených mauzóleí rôznych významných argentínskych osobností, z ktorých som prakticky poznala iba Evitu, Evu Perón, aj to hlavne kvôli filmu „Evita“ s Madonnou a jej pesničke „Don’t cry for me, Argentina...“, ktorá sa určite vybaví aj mnohým z vás. Mne sa podarilo navštíviť aj jej múzeum v ďalšej štvrti Buenos Aires, nazývanej Palermo, kde v krásnej historickej vile vo francúzskom štýle bol zachytený jej život prostredníctvom dokumentárnych filmov, pamiatkových predmetov, ale hlavne jej šiat a šperkov. Nuž, Eva Perón bola predovšetkým krásna a silná žena, ktorá aj napriek tomu, že zomrela veľmi mladá ( hovorí sa tu, že od vyčerpania z práce pre blaho svojho národa), dokázala urobiť na ľudí mimoriadne silný dojem...socialistom v argentínskej vláde sa doteraz hovorí „peronisti“, po vzore jej manžela, ktorý bol argentínskym prezidentom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Recoleta aj Palermo sú považované za tzv. lepšie štvrte Buenos Aires...domy sú tam prevažne v koloniálnom štýle, nesúce pečať francúzskej, talianskej aj španielskej architektúry, ulice sú tu široké – hlavná trieda Avenue 9 Júla má šesť jazdných v pruhov v každom smere plus dva autobusové pruhy a v strede a okolo stromoradia a pripomína tak trochu Champs Élysées v Paríži. Stromy sú inak prítomné v meste všade a pôsobia tu veľmi prirodzene, podobne ako množstvo parkov rôznych štýlov s kríkmi, kvetmi a zelenými trávnatými plochami. Neuveriteľne veľa ľudí tu bol denne vidno behať alebo venčiť psov, mala som pocit, že tu snáď naozaj každý obyvateľ má psa, zato túlavú mačku som nevidela ani jednu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zelené trávnaté plochy, aj keď iného charakteru, sme mohli obdivovať aj v ďalšej štvrti Buenos Aires s názvom Boca, ktorá je akousi Mekkou argentínskeho futbalu. Tu sa narodil a vyrastal slávny Messi a jeho epoxidové sochy v tradičnom argentínskom drese boli skoro všade a ľudia sa pri nich fotili ako diví. Ja som si Bocu pozrela z bezpečia strechy tzv. „Hop on, Hop off “ vyhliadkového autobusu, odkadiaľ som sa mohla kochať pohľadom na farebne pomaľované domy aj slávny „La Bombonera “ , futbalový štadión s kapacitou 49.000 divákov. Áno, podobne ako tangom, žije Argentína aj futbalom...keď sme raz boli s priateľkou na káve, sedeli sme v obrovskej hotelovej hale, zahĺbené do rozhovoru, doslova nás vymrštil z kresiel ohlušujúci výkrik, ktorý otriasol celou halou...v rohoch haly boli totižto televízne obrazovky a na nich bežal futbal a niektorý z domácich obľúbencov práve skóroval a tak všetci domáci potrebovali prejaviť svoju radosť...

Áno, Argentínci sa mi zdali veľmi spontánni a milí, s výnimkou naozaj negalantných šoférov, ktorých nielenže nenapadlo otvoriť dvere, ale ani jeden z nich sa neunúval vstať spoza volantu a vložiť moje chodítko do kufra či na predné sedadlo...tvárili sa ako mŕtvi chrobáci a ani len nepozreli v tú stranu...bolo to pre mňa veľmi stresujúce pozerať sa na to, ako sa moja šesťdesiatročná priateľka s tým musela popasovať sama. Ale pomôcť som si nemohla...po anglicky nehovoril ani jeden z nich a pokiaľ nehovoríte po španielsky, ste tam úplne stratení. Musím ale priznať, že ani chodenie po chodníkoch nebolo v Buenos Aires nič moc... vyzeralo to, že pred každým domom si majiteľ urobil vlastnú dlažbu a tak na jednej ulici bolo hneď niekoľko rôznych povrchov a samozrejme, minimálne rampy na konci chodníka pri prechode cez cestu, takže som bola po pár metroch niekedy doslova „rozhrkaná“. Našťastie ale, v Buenos Aires zriedka prší a tak boli aspoň chodníky suché a nešmýkalo sa, aj keď posledný deň môjho pobytu lialo ako z krhly...ale to už som bola len v taxíku a v lietadle, kde mi to naozaj nevadilo a brala som to ako prípravu na Londýn...v každom prípade však, vzduch je v Buenos Aires dobrý vždy...

Soňa Bulbeck

Soňa Bulbeck

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1 868x

Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu