Upozornenia o necestovaní sa niekedy dodržiavať nedajú, hlavne, keď už nie ste doma. Ja som odletela do Argentíny ešte v polovici februára. Využila som pozvanie mojej nórskej priateľky, ktorá tam žije a pracuje a prakticky som ušla z daždivého a studeného Londýna. V Buenos Aires bolo slnečno, 27 stupňov, o žiadnom víruse nikto nič nevedel, jednoducho balada. Aj keď samozrejme, nie všetko bolo ideálne, ako napríklad absolútne po anglicky nehovoriaci personál prakticky všade či negalantní šoféri, ktorí bez mihnutia oka nechali moju priateľku naťahovať sa s mojím chodítkom a ani ich nenapadlo vystúpiť z auta a pomôcť, ale inak to bolo jednoducho úžasné a určite o Argentíne ešte v budúcnosti napíšem viacej. Vďaka problémom s Internetom som toho o koronavíruse v Európe veľa nevedela, čo ako momentálne zisťujem, bolo v istom slova zmysle dobre, keďže len jedinec so silnými nervami je pravdepodobne schopný stráviť to všetko, čo sa na neho zo správ a sociálnych sietí doslova valí...
Ale vráťme sa k Argentíne...posledný týždeň môjho pobytu sme aj s priateľkou trávili pri mori na južnom pobreží a v Patagónii, v oblasti ľadovcových jazier v národnej prírodnej rezervácii Nahuel Huapi. A tu sa to stalo...Sonička si nedala pozor a s nadšením si nechala rozvievať vlasy na hornej palube výletnej lode, neuvedomiac, že vietor tu je studený, a tak jednoducho prechladla...Áno, dostala som úplne obyčajnú nádchu...šteklilo ma v nose, škrabalo v hrdle, mala som vodnaté oči, začala som kýchať a smrkať. O dva dni nato sme sa vracali zo San Carlos de Bariloche do Buenos Aires. A teraz si to predstavte, že máte sedieť v lietadle s rúškou ( stále nie som stotožnená s verziou našich jazykovedcov o tom, že je to rúško) a že teraz sa vám kýchne, rúška dole, vysmrkáte nos, rúška naspäť, tečie vám z nosa, treba sa vysmrkať znova, rúška dole, smrkáte, rúška hore, za chvíľu sa chcete napiť, keďže suchý vzduch, rúška dole, kýchne sa vám opäť a musíte smrkať a tak ďalej a zhruba za dvojhodinový let to spravíte snáď dvadsaťkrát... Všetci spolucestujúci, samozrejme, bez rúšok, na vás pozerajú ako na vraha...zážitok na celý život, čo vám budem hovoriť...
Vďaka kombinácii nórskych a slovenských ľudových receptov, teda horúceho čaju s medom a citrónom a sauny som ale bola o ďalšie dva dni už ako rybička... chvalabohu...v nedeľu na obed som totižto letela z Buenos Aires do Londýna... viete si to inak predstaviť počas 13,5 hodinového letu ?!
Letela som prakticky posledným letom Norwegian Air, čo je tretia najväčšia európska nízkorozpočtovka - hneď po Rynairi a EasyJete...teda, zatiaľ je, keďže jej hrozí bankrot a aj my sme meškali dve hodiny, lebo vedenie hotela v Buenos Aires nedovolilo našej posádke opustiť hotel, kým dotyčné aerolínky nezaplatili za ich pobyt...
Priznám sa, že som mala trochu nervy, čo ma v Londýne bude čakať...ale nič sa nedialo, žiadne kontroly, nikto sa nezaujímal, odkiaľ som prišla, žiadne rukavice, ani rúšky, žiadne odporúčania, aby som ostala doma alebo podobne. Keď som sa pýtala zamestnanca, čo ma viezol na parkovisko, že ako to tu vyzerá, či sa niečo deje, odpovedal, že nič, že aj keď je menej letov, oni stále chodia do práce a aj budú, že však sa vždy niekto nájde, čo bude chcieť letieť...zjavne sa neponáhľal už teraz a mal čas desať minút so mnou čakať na parkovisku, kým mi príde povoz...
Keď som sa včera doma ako-tak spamätala, zapla som si BBC News, nech reku zistím, do čoho som prišla...A dozvedela som sa, dokonca z úst samotného Borisa Johnsona, že vo vlastnom záujme nemám navštevovať kultúrne podujatia, ako koncerty, divadlá a podobne...pripadalo mi to také typicky anglické...Keby totižto vláda alebo príslušní prevádzkovatelia na príkaz vlády dané podujatia zrušili, musia poškodených finančne kompenzovať...keď sa však vy dobrovoľne rozhodnete v rámci ochrany svojho zdravia, že aj keď už máte zakúpené lístky, tak na podujatie nepôjdete, jednoducho nedostanete nič, je to vaše rozhodnutie.. Podobne je to aj s odporúčaním, že netreba chodiť do reštaurácií a pubov, tiež je to vaše rozhodnutie, však oni otvorené budú...to, že bez zákazníkov skrachujú, už vládny problém nie je...
Priznám sa, že som z toho všetkého trochu zmätená...nikto nesleduje síce, kde som a čo robím a len mi odporúčajú sedieť doma, čo robím aj tak, keďže nepracujem, na druhej strane najbližšiu donášku potravín z TESCA si bolo možné objednať až na 31.marca! Ešte že mi kamarát, ktorý mi bol poliať kvety, nechal na linke v kuchyni tzv. balíček prvej pomoci s najväčším anglickým nedostatkovým tovarom...fľašu červeného vína tam pridal preto, aby mi niečím aj v čase Corony urobil radosť..
