O bezdomovcoch, šťastí a fašizme...

Autor: Soňa Bulbeck | 24.1.2020 o 14:02 | Karma článku: 8,07 | Prečítané:  947x

V pondelok som bola po dlhej dobe v centre Londýna...na Charing Cross Road  sporo odetý bezdomovec predával časopis The Big Issue, čo je anglická verzia nášho Nota Bene...a tak som si jeden kúpila...

Odkedy som sa v septembri 2018 vrátila do Londýna, mala som pocit, že je tu podstatne viac bezdomovcov, ako bolo pred desiatimi rokmi...aj anglická vláda priznala, že ich za minulý rok našlo smrť v uliciach vyše 700, čo je oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch – aj keď ja som určite ovplyvnená aj tým, že ani v Saudskej Arábii ani v Kuvajte bezdomovci jednoducho neexistovali...

V dome, kde momentálne bývam, je na prízemí malé TESCO...architektúra budovy tu vytvára akési prirodzené zákutia a tak sa tam skoro vždy schováva nejaký bezdomovec. Keď idem domov, musím prejsť okolo neho...obyčajne mu kúpim sendvič a on sa na mňa vždy usmeje. Automaticky mi napadne, aký osud ho postretol a prečo skončil práve tu...vždy ma premkne obava, aby som tak náhodou neskončila aj ja...a zároveň pocítim vďačnosť za to, že mám strechu nad hlavou a nemusím o jedlo žobrať...že mám svojím spôsobom šťastie...

Práve o šťastí bol prvý článok, ktorý ma v časopise zaujal...a vôbec, bolo to naozaj osviežujúce čítať v novinách o niečom inom ako o Brexite či Harrym a Meghan... Článok hovoril o tom, že práve tento pondelok je označovaný ako Blue Monday a na základe nejakých prieskumov bol práve tretí pondelok v januári vyhodnotený ako najdepresívnejší deň v roku. V článku bola okrem iného uvedená aj štatistika najšťastnejších krajín sveta...ako je už aj pár rokov pravidlom, boli na čele škandinávske krajiny...Fínsko, Dánsko, Nórsko...tri najmenej šťastné boli Afganistan, Stredoafrická republika a Rwanda...Veľká Británia bola na 15.mieste, USA na 19., Česká republika na 20., Saudská Arábia na 28. a Slovensko na 38.mieste. V kontexte 150 vyhodnocovaných krajín, koniec koncov, nie až tak zle. Spomenula som si, že som kedysi už o takomto hodnotení čítala kedysi v Arab News a už vtedy špekulovala, podľa akých kritérií sa vlastne tieto tabuľky zostavujú - bolo mi jasné, že to nebude asi iba o hmotnom bohatstve. Tento článok mi to konečne vysvetlil...Obyvatelia jednotlivých krajín totižto museli odpovedať na otázky typu: „ Myslíte si, že môžete dôverovať iným ľuďom? Keď máte problémy, existuje niekto, na koho sa môžete spoľahnúť, že vám pomôže?“ A tak je jasné, že škandinávske krajiny, kde sú vzťahy medzi ľuďmi oveľa menej orientované na súťaživosť, ale práve naopak, kladie sa dôraz  na spoluprácu, respektíve  pomoc jeden  druhému, patria k tým najšťastnejším...ľudia tu nie sú pod tlakom a nepociťujú taký stres, ako napríklad tu v Anglicku a majú tak možnosť viacej rozvíjať sociálne vzťahy...Pozor, nie vzťahy na sociálnych sieťach...tie práve naopak pocit šťastia znižujú...v Anglicku vraj v priemere milión ľudí nemá možnosť s niekým hovoriť osobne aj celý týždeň...sú jednoducho sami...a zjavne nie šťastní...

Autorom druhého zaujímavého článku bol anglický novinár Jeff Sparrow, autor  knihy „Fašisti medzi nami“ s podtitulom „Online nenávisť a Christchurche Masaker“... Ak si náhodou nespomínate, 51 ľudí zahynulo rukou vraha  pri útoku na dve mešity na Novom Zélande  minulého roku. Dotyčný novinár tu vysvetľuje pohnútky tohto odporného činu, ktorému predchádzal práve online uverejnený manifest vraha, v ktorom sa verejne hrdil tým, že je fašista. Ja osobne sa priznám, že sa stále necítim dostatočne silná na to, aby som pozerala filmy o druhej svetovej vojne a koncentračných táboroch, ani nečítam o nich knihy a pri mojich cestách po Izraeli som zámerne vynechala návštevu Yad Vashem...nejako nie som schopná zvládnuť utrpenie, spôsobené ľudským zlom...

Napriek tomu ma tento článok zaujal, keďže Jeff Sparrow  v ňom hovoril o tom, že fašizmus je v podstate čisté zlo...a ja som si spomenula, že prakticky tie isté slová použil aj mladý slovenský historik Jakub Drábik, autor nedávno vydanej vyše šesťsto stranovej knihy o fašizme, v zábavnom podcaste Lužifčák, ktorý som počúvala minulý týždeň....fašizmus je zlo...a tak sa teším sa z toho, že my všetci  máme v podstate šťastie, že ešte stále môžeme toto zlo odmietnuť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Druhý neverejný prieskum potvrdzuje predpovede analytikov

Preferencie sa budú šíriť internetom.

Dnes píše Matia Lenická

Liberáli by sa do novej vlády nemali trepať

Radšej nech ponúknu konštruktívnu opozíciu.


Už ste čítali?