Svoj prvý vodičský preukaz som získala takisto ako väčšina mojich spolužiakov v treťom ročníku strednej školy. Bola to možnosť, ktorú nám naše Gymnázium ponúklo a z dvadsiatich piatich študentov v našej triede ju využilo hneď osemnásť. Mali sme teoretickú prípravu, trenažér a jazdy...pamätám si veľmi dobre svoju prvú jazdu...miesto odbočenia do ulice som odbočila do jednej z bratislavských pasáží a môj inštruktor ma hneď pohotovo naučil aj cúvať – aj keď to v ten deň v pláne nebolo...Pár dní po mojich osemnástinách som si vyzdvihla plastovú kartičku a odložila ju do šuplíka...
Začala som šoférovať až keď sa narodil mladší syn a vyžiadala si to logistika domácnosti. Nikdy som netvrdila, že ma šoférovanie bavilo, skôr som ho brala ako nutné zlo, ako niečo, čo mi pomáhalo zvládnuť zamestnanie, deti aj záujmy. Nemalo to nič spoločné s rovnoprávnosťou alebo emancipáciou, bola to praktická nevyhnutnosť, ktorej som sa s radosťou vzdala v okamihu, keď už pre mňa nebolo potrebná – čiže zhruba pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Odvtedy som za volant nesadla a užívala som si nestresovanie väčšinou na zadnom sedadle – podobne ako moje saudské študentky, ktoré takisto reagovali na moju otázku, či im nevadí, že nemôžu šoférovať...nevadilo, mali rodinného šoféra a nemuseli sa stresovať a mohli počas jazdy čumieť do svojich smartfónov...
A tak som nešoférovala ani v Saudskej Arábii, ani v Kuvajte ani v Libanone, aj keď mnohé moje priateľky áno, a vôbec som sa na to nechystala ani v Londýne – a nechystám sa stále. Problém ale nastal inde. V Anglicku totižto neexistuje nič také ako naše občianske preukazy a keďže vodičák tu má takmer každý, je považovaný za doklad identity, keďže ani pasy tu nemajú všetci. A tak keď po manželovej smrti všetky možné aj nemožné inštitúcie chceli odo mňa zaslanie originálu pasu ako dokladu totožnosti, mala som toho už celkom dosť. Keď som sa na to pred pár týždňami žalovala českej kamarátke, žijúcej v Anglicku už vyše desať rokov, tak prišla s nápadom : „Máš slovenský vodičák?“ „Mám, ale už som nešoférovala strašne dlho a ani by som si na to netrúfla,“ odpovedala som po pravde.„ Šoférovať nemusíš, ale vodičák si môžeš dať urobiť anglický...pôjdeš na poštu, vyplníš tlačivo, priložíš fotku a slovenský vodičák , zaplatíš poplatok a za pár dní ti príde anglický šoférák poštou...a máš po starosti...“ Nuž, priznám sa, že po všetkých tých byrokratických ťahaniciach, ktoré som tu už zažila, sa mi veľmi nechcelo veriť, že by tu mohlo fungovať niečo až tak jednoducho, ale keďže som za pár dní na poštu musela tak či tak kvôli zmene adresy, strčila som si pre istotu do kabelky aj slovenský vodičák a fotku...
Starší sympatický Angličan za okienkom si ma vypočul a potom sa spýtal :
„Máte so sebou slovenský vodičský?“
„Mám.“
„Máte slovenský občiansky?“
„Mám.“
„Máte fotku?“
„Mám.“
„Máte 65 libier v hotovosti?“
„Mám.“
„Tak tu máte tlačivo a čierne pero, tamto si sadnite, vypíšte ho veľkými tlačenými písmenami, podpíšte a potom sa vráťte.“
Tlačivo malo niekoľko strán, ale v podstate otázka na moju zdravotnú spôsobilosť bola iba v zmysle, či dobre vidím a či nosím okuliare a kedy som mala naposledy očnú kontrolu, čo som mohla s čistým svedomím uviesť, že minulý týždeň, keďže som bola v optike kvôli novým okuliarom...a ešte som uviedla, že neberiem žiadne lieky, čo je tiež pravda...
S vyplneným tlačivom som prišla k okienku, pán ho skontroloval, nalepil fotku, vyinkasoval peniaze a podal mi bloček s tým, že mi nový vodičák príde za pár dní poštou. A tak aj bolo...za zhruba týždeň mi prišiel v obálke môj občiansky a nový anglický vodičák...
A tak, keby som chcela, môžem šoférovať...síce nechcem, ale o to tu nejde...ide mi o to, že nikto neriešil, či som naozaj zdravotne spôsobilá šoférovať, či ovládam anglické dopravné predpisy aj jazdu na opačnej strane cesty ako na Slovensku, či jednoducho nebudem pre anglické cesty nebezpečná a nespôsobím tragickú dopravnú nehodu...jednoducho, nie, toto nikto neriešil...a pri tom ktovie, koľko nevinných ľudských životov vyhaslo aj tu práve preto, lebo tí, čo sedeli za volantom, jednoducho neboli na šoférovanie dostatočne spôsobilí...
