Libanonská Nežná...

Autor: Soňa Bulbeck | 7.11.2019 o 16:53 | Karma článku: 1,33 | Prečítané:  442x

„Kellon jáne kellon...“ „Všetci, teda všetci...“ ozýva sa v libanonských uliciach už vyše dvoch týždňov...vyzerá to, že Libanonská Nežná revolúcia sa začala...

Hovorí sa, že niekedy je to kvapka, čo preleje pohár...v Libanone sa za takú kvapku považuje snaha vlády zaviesť daň už aj na to posledné, čo ešte nebolo zdanené a to Whatsup, ktorý je všade na svete zadarmo a používajú ho milióny ľudí – mňa nevynímajúc - prevažne na komunikáciu s rodinou a priateľmi v zahraničí. Samozrejme, dôvody na to, aby ľudia vyšli do ulíc, boli podstatne závažnejšie - predovšetkým korupcia vo vláde, zneužívanie verejnej moci a ryžovanie na úkor jednoduchých občanov...ozaj, nepripomína vám to niečo?

Rozdelenie moci v súčasnom Libanone je dôsledkom tzv. Dohody z Taifu, ktorou sa v roku 1990 ukončila pätnásť rokov trvajúca krvavá občianska vojna. Dohoda stanovila, že kvôli nastoleniu mieru  v krajine je nevyhnutná spolupráca všetkých náboženských skupín a podľa nej musí byť prezident kresťan, premiér sunnitský moslim a predseda parlamentu šiitský moslim. Úmysel bol nepochybne dobrý - akurát po skoro tridsiatich rokoch sa tento model ukazuje byť trochu nefunkčný a  práve preto Libanonci skandujú „ Všetci, teda všetci..“, lebo chcú, aby - prvýkrát v histórii – odstúpila kompletne celá vláda, nielen jej jednotliví predstavitelia alebo náboženské frakcie. Protesty sú pokojné...ľudia sa stretávajú na ulici...ženy dávajú vojakom kvety...študenti vedú diskusie o potrebe zmeny...neprotestujúci pripravujú pre protestujúcich jedlo...pred mešitou na námestí sa cvičí joga...veľmi mi to pripomína vlaňajšie protesty „ Za slušné Slovensko“  – aj keď som vtedy na Slovensku nebola...

V Libanone momentálne tiež nie som, ale bola som tam niekoľkokrát...prvýkrát dokonca presne pred dvomi rokmi. Pricestovali sme spolu s manželom z bohatého Kuvajtu a boli priam šokovaní chudobou, ktorá na nás kričala na každom rohu... Ulice Bejrútu boli  prepchaté vytrubujúcimi autami, z ktorých väčšina by určite neprešla STK...pred školami a nemocnicami žobrali sýrske deti...neopravené zbombardované budovy na vás hľadeli vybitými oknami a kazili tak dojem „Paríža Blízkeho Východu“ – týmto titulom sa Bejrút kedysi hrdil...Na druhej strane som bola očarená nádhernými cédrovými hájmi ( zeleň bola to, čo mi najviac chýbalo aj v Rijáde aj v Kuvajte), priezračným morom, množstvom  historických pamiatok a srdečnými pohostinnými ľuďmi...A opäť je tu paralela so Slovenskom. To, kvôli čomu chodia turisti  na Slovensko, je nádherná príroda, bohatá história, tradičná slovenská pohostinnosť a určite nie korupčné kauzy súčasnej vlády...

Na druhej strane treba priznať, že sa máme na Slovensku určite lepšie...už len také bežné veci ako nepretržitá dodávka elektrickej energie či fungujúca verejná doprava sú v Libanone nedostupné. V Bejrúte napríklad každý deň na tri hodiny vypnú elektrický prúd a v odľahlejších častiach krajiny aj na viac, niekde dokonca aj na dvanásť hodín. Elektrinu si potom každý  musí vyrobiť sám domácim generátorom – či už prenajatým alebo kúpeným, malým alebo väčším, podľa potreby...fungujú tak školy, nemocnice, hotely, domácnosti...Zažila som to na vlastnej koži - raz dokonca vo výťahu, ktorý zamrzol medzi poschodiami a museli sme čakať v tme pár sekúnd, kým sa zapne hotelový generátor. Ale vedeli sme o tom a tak sme nespanikárili - keby som o tom nevedela a bola tam sama, neviem, neviem...A pritom to nie je o tom, žeby krajina nemala na to, aby produkovala elektrinu celých dvadsaťštyri hodín...vôbec nie. Ide o to, že práve majitelia týchto generátorov zarábajú na tomto systéme obrovské peniaze  a majú ich teda dosť na to, aby podplatili vládu, ktorá tento model stále ponecháva v praxi...

Veľmi podobne je to aj s tou verejnou dopravou...takisto niežeby nebola možnosť zriadiť  štátny podnik, ktorý by prevádzkoval autobusovú dopravu ( železnice v Libanone nie sú, po ich poslednom zničení neboli obnovené a vlaky tam nepremávajú vôbec), ale prišli by tak o kšefty opäť majitelia tých mikrobusov, ktoré rozvážajú učiteľov do škôl, sestričky do nemocníc, robotníkov na stavby a vôbec všetkých, ktorých sa niekde potrebujú dopraviť..za drahé peniaze, samozrejme. Existujú tu síce tzv. „hop in“ mikrobusíky, hlavne v Bejrúte, ktoré nestoja veľa - akurát majú velice neurčitý cestovný poriadok a ťažko zistíte, kade pôjdu a hlavne, kedy vás dovezú na miesto určenia...

Práve táto do neba volajúca korupcia už začala obyvateľom Libanonu liezť na nervy a preto žiadali odstúpenie vlády. Premiér Hariri tak urobil  minulý týždeň, keď najprv skúšal protestujúcich uchlácholiť sľubmi o nezavedení dane na Whatsup a o znížení platov vlády – mimochodom, v štyri a pol miliónovom Libanone je asi 300.000 vládnych úradníkov...opäť podobnosť čisto náhodná...

Momentálne sa čaká, či prezident vymenuje novú vládu, tzv. technokratickú, čiže vládu odborníkov, a vypíše nové voľby, kde by libanonskí občania volili nie podľa náboženskej príslušnosti. Rôzne mocenské vplyvy sú tu však stále silné...taký Hezballáh, napríklad, ktorého vykrikujúcich príslušníkov, mávajúcich samopalmi, sme osobne zažili počas nášho výletu do mesta Balbeck, toto celé rozhodne neteší a jeho členovia robia, čo môžu, aby pokojné protesty narušili a rozdúchali konflikt medzi protestujúcimi a armádou. Našťastie sa im to zatiaľ nedarí a Libanonská revolúcia je ešte stále „Nežná...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Pesničkár Ivan Hoffman: Nohavica? Viac verím básnikovi než ŠtB

Hoffman bol jednou z ústredných postáv Nežnej revolúcie v Bratislave.

Cynická obluda

Threema je podvrh!

Glváč síce odstúpil, ale naďalej tvrdi, že komunikácia z Threemy je podvrh s množstvom výmyslov. Minimálne jeden dôkaz by tu bol.


Už ste čítali?