Uber

Autor: Soňa Bulbeck | 13.8.2019 o 13:31 | Karma článku: 2,77 | Prečítané:  988x

Od manželovej hospitalizácie 4.mája sa cestovanie Uberom po Londýne stalo mojou dennou rutinou...a tak som už zažila všeličo...

Uber je v Londýne obľúbený hlavne cudzincami a mladými ľuďmi, pre ktorých je mobil každodennou súčasťou života prakticky od kolísky. Inak sú Angličania stále konzervatívni a dávajú prednosť klasickým tzv. „black cabs“, ktoré sú nepohodlné, šoféri vám neotvoria dvere ani nepomôžu s kufrom a akurát lenivo stiahnu okienko, aby ste mohli povedať, kam chcete cestovať. Zato s obľubou protestujú proti Uberu a blokujú tak centrum Londýna - ale zjavne im to nepomôže, keďže nová doba si žiada nové prístupy a Uber to jednoducho chytil za správny koniec...

V zime minulého roku sme s manželom strávili niekoľko týždňov v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu. Krajinou vtedy rezonovala aféra kedy podnapitú pracovníčku britskej ambasády tam šofér miestneho Uberu znásilnil a následne zavraždil...debata okolo bezpečnosti a legálnosti Uberu vtedy kulminovala a ja som ani len netušila, že raz budem na tejto aplikácii prakticky závislá...

Uberácki šoféri v Londýne sú rôzni...sú tu prevažne Afričania, Pakistanci, kde tu nejaký Rumun, Turek,  Arab alebo Filipínec...Čecha alebo Slováka som zatiaľ nezažila  a ženu šoférku len dvakrát. Typický Brit ma viezol iba raz  a aj to v nedeľu popoludní...bol to pán asi v mojom veku s veľkým pupkom, ktorý sa len veľmi ťažko vysúkal spoza volantu, aby vložil do kufra moje chodítko...počas jazdy z neho vyliezlo, že si takto privyrába cez víkendy a že si z toho, čo zarobí, hradí náklady na prevádzku svojho auta...a že som dnes už jeho posledný zákazník, lebo už zarobil akurát toľko, koľko potreboval a ide potom domov na nedeľný obed...

Väčšina šoférov, s ktorými som doteraz jazdila – a musia ich tu byť naozaj tisíce, keďže som zatiaľ ani raz nešla s tým istým a to cestujem dvakrát denne – sú v pohode...snažia sa dostať päť hviezdičkové ohodnotenie a niektorí si o to dokonca aj povedia...niektorí sa spýtajú, či mi nebude vadiť, keď budú mať navigáciu pustenú nahlas alebo či si želám hudbu. Minule sa mi stalo, že jeden z nich mal pustené rádio, v rámci ktorého bežal nejaký program o eutanázii a umieraní. Vzhľadom na momentálny zdravotný stav môjho manžela táto téma nebola pre mňa naozaj nič moc a tak som šoféra slušne požiadala, aby prepol stanicu...a tak som do konca cesty počúvala nejaký anglický rap...brrr...

Niekedy sa so šoférmi púšťam do reči, ale poväčšine nie a snažím sa hlavne prežiť bez ujmy na zdraví miestne „bumps“ – čiže retardéry, ktorých je  všade plno, aj keď sa tu jazdí hlavne dvadsiatkou. Pred pár týždňami sa mi stalo, že šofér zobral telefón a dajúc si slúchadla do uší, celou cestou mlel s niekým po arabsky. Nemám to rada, keďže mám pocit, že dotyčný sa nekoncentruje na jazdu, ale na to, čo kváka...urobila som niekoľko chabých pokusov prerušiť ho a pýtala sa, prečo sa vybral práve tade – chodím tou trasou naozaj každý deň a cestu už poznám naspamäť, aj keď niekedy sú obchádzky alebo navigácia navedie šoféra na inú trasu kvôli hustej premávke - ale nepochodila som. Keď ale naletel v rýchlosti na jeden zo spomínaných  hrbov a ja som  narazila hlavou do strechy auta, zjačala som „Švaja, Švaja...“ automaticky po arabsky – tak, ako som to jačala na rijádskych šoférov, keď vytínali stodvadsiatkou  ešte aj na príjazdovej ceste k nášmu compoundu, kde boli tiež podobné hrby. Dotyčný zmrzol...najprv spomalil  a potom sa neisto spýtal, že či hovorím po arabsky, načo som opäť odpovedala „Švaja, Švaja...“, čo v arabčine okrem „...pomaly, pomaly... “ znamená aj „tak trochu“. Šofér stíchol a bolo mi jasné, že celý zvyšok cesty premýšľal o tom, čo vlastne do toho telefónu hovoril a aký z toho môže mať problém, ak som mu rozumela...

O pár dní na to som išla so šoférom, ktorý vyzeral veľmi európsky a dobrou  angličtinou odmietol telefonát s niekým, dôvodiac, že práve šoféruje a že zavolá neskôr. Spomenula som si pri tej príležitosti na predchádzajúci zážitok s jeho kolegom a podelila som sa s ním o neho. „To je nič,“ zasmial sa, „ ale ja som minule viezol v noci z nejakej párty jednu ugandskú slečnu...moja matka je z Ugandy, ale otec bol Angličan, takže rozumiem jazyk, aj keď veľmi na Afričana nevyzerám. Slečna sa posadila na zadné sedadlo a okamžite po ugandsky začala klebetiť so svojou ugandskou priateľkou na telefóne, opisujúc pikantný sexuálny zážitok z minulej noci. No, priznám sa, mal som čo robiť, aby som sa ovládol a nedal na sebe nič znať, keďže miestami naozaj zachádzala do veľmi intímnych detailov. Keď som ju doviezol na miesto určenia, nepovedal som jej klasické „ Bye, bye...“ , ale povedal som jej to po ugandsky...aj napriek tme som videl, ako očervenela a ako strašne sa hanbila, keď si uvedomila, čo všetko narozprávala... ale aspoň mala poučenie do budúcnosti, že sú veci, o ktorých sa na verejnosti jednoducho nehovorí – ani pred Uberáckym šoférom...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Drucker: Pellegrini tvrdil, že podá demisiu spolu so mnou (video)

Rozhovory Zuzany Kovačič Hanzelovej s Tomášom Druckerom.

Komentár Petra Schutza

Bugár hlási obeť

Keďže v SMK nadšením neskáču dva metre do výšky, „obeť“ troch predsedov sa im zrejme javí priveľká.


Už ste čítali?