Na rozdiel od iných zahraničných médií anglické správy zvolenie Zuzany Čaputovej za prvú slovenskú prezidentku veľmi nekomentovali z hľadiska momentálne toľko omieľanej rovnosti pohlaví, skôr pozitívne hodnotili, že vyhral niekto, kto nie je ani populista ani skorumpovaný a že Slovensko tak dalo svetu jasne najavo, že túži po zmene. Angličania sú, koniec koncov, na vládu silných žien zvyknutí...mali kedysi kráľovnú Alžbetu I., mali kráľovnú Viktóriu a mali aj Margaret Thatcher, známu „železnú lady“. Bohužiaľ, aj keď súčasná kráľovná Alžbeta II. s noblesou reprezentuje túto krajinu už vyše šesťdesiat rokov, súčasná premiérka Theresa May je len tieňom svojej silnej predchodkyne a jej handrkovanie ohľadom Brexitu je už pomaly na smiech celému svetu. Minule som si ju trochu lepšie všimla v rámci jedného z nekonečných parlamentných prenosov...pôsobila vyčerpane, unavene, vynervovane, pri debate často zvyšovala hlas a nesúhlasne pomykávala hlavou pri diskusných príspevkoch opozičných poslancov. Na jednej strane mi je bolo ľúto, na druhej som mala pocit, že za celý ten Brexitový maglajz tak trochu môže a že si to zaslúži...
Do konca marca museli všetky britské firmy s viac ako 250 zamestnancami zverejniť informáciu, či sú ženy v danej firme platené tak isto ako muži v tej istej funkcii. Zazrela som to náhodou v správach a celkom ma prekvapilo, že sa tu riešia aj takéto veci – z istého uhla pohľadu sa to dalo vnímať ako zasahovanie štátu do trhového mechanizmu. Neviem čím to bolo, ale nevdojak som si spomenula na tzv. „saudizáciu“, ktorej som bola svedkom v Saudskej Arábii. Túto povinnú zamestnanosť Sauďanov zaviedla Saudi okolo roku 2014 v snahe zbaviť sa zahraničných zamestnancov a otvoriť pracovný trh domácim, ktorých nezamestnanosť vtedy prekračovala 30 percent ( a to nehovoríme o saudských ženách, tie naozaj začali pracovať až v dôsledku tejto saudizácie a aj celý humbug okolo ich šoférovania vlani v júni bol len jednoduchým dôsledkom ekonomickej krízy v krajine). V rámci spomínanej saudizácie dostali jednotlivé firmy tzv. kvóty na zahraničných zamestnancov a keď ich prekročili, boli penalizované. Jedným z pravidiel bolo napríklad, že na každých štyroch cudzincov museli zamestnať jedného Sauďana – inak nedostali víza pre ďalších cudzincov. Za zamestnanie saudskej ženy dostala firma tzv. dobré body a takisto aj za zamestnanie invalidného Sauďana – invalidná Sauďanka bola snáď hodná toľko zlata koľko sama vážila ! Ono sa to zdá možno jednoduché, ale treba si uvedomiť, že u manžela na stavbe pracovali stovky zahraničných inžinierov a architektov a tisícky robotníkov z chudobných ázijských krajín, ale ani jeden saudský inžinier či architekt a ani jeden saudský robotník. Všetci Sauďania pracovali – alebo skôr by som to formulovala tak, že „boli zamestnaní“ vzhľadom na ich pracovnú morálku - len na personálnom oddelení alebo na iných úradníckych postoch vo firme. Takisto pracovné pozície pre saudské ženy boli vytvorené tak trochu umelo – okrem učiteliek na dievčenských školách, kde už pracovali predtým, mohli po novom pracovať ako predavačky v predajniach so ženskými odevmi a bielizňou, kozmetikou a bižutériou, kde nahradili dovtedy pracujúcich Indov, Pakistancov či Filipíncov. Väčšinu z nich nemala žiadne vzdelanie ani zručnosti či jazykové vybavenie - nakupovanie v týchto obchodoch bola nočná mora – plnili však kvóty a aj keď prakticky nič nerobili, majiteľovi tak prinášali zisk v podobe víz pre cudzincov, ktorí naozaj pracovali. Na druhej strane, zamestnanosť saudských žien následne priniesla so sebou už spomínanú nutnosť šoférovať a krajina sa tak jedným vrzom zbavila nielen tisícov zahraničných šoférov, ktorí tu dovtedy pre ženy fungovali, ale si aj zvýšila zahraničnú prestíž - aké jednoduché...
Moja kniha je o nás, silných ženách, ktoré žili v Saudskej Arábii ešte pred uzákonením ženského šoférovania...tie, ktoré tam teraz žijú a šoférujú považujem za ešte silnejšie, keďže táto krajina si stále drží neslávne svetové prvenstvo v počte úmrtí pri dopravných nehodách, čo je momentálne okolo 20 denne. Viem, že silné ženy existujú všade na svete – nielen v Saudskej Arábii...sú aj na Slovensku a ukázali to okrem iného aj zvolením prvej slovenskej prezidentky...sú aj v Anglicku, kde bojujú za to, aby sa vyrovnali mužom okrem iného aj výškou platov...naše osudy sa prepletajú ako putujeme z krajiny do krajiny a ako nás každá z nich núti dokazovať našu silu iným spôsobom - ja osobne mám dokonca pocit, že ostatných sedem mesiacov v Anglicku testuje moju osobnú silu oveľa viac ako predchádzajúcich sedem rokov na Blízkom Východe...
