Áno, isté obdobie bolo mojím domovom Československo a slová teraz už len českej štátnej hymny mám stále v ušiach – počúvala som ju šesť rokov na všetkých akciách, organizovaných Českou ambasádou v Rijáde. Aj keď ma osud zavial posledné desaťročie naozaj kade-tade, stále som považovala Slovensko za svoj domov - mám slovenský pas, slovenské občianstvo, trvalý pobyt na Slovensku a platím tam dane z mojich kníh, ktoré píšem v slovenčine. Keď sa ma niekto v zahraničí opýtal odkiaľ som, vždy som odpovedala, že „from Slovakia“ - aj keď v takej Saudi väčšinou nemali ani tušenia, kde to je...
Pár týždňov dozadu som sa dočítala o tom, že my Slováci, dočasne žijúci v zahraničí, sa nemôžeme zúčastniť volieb prezidenta Slovenskej republiky. Ako uvádza iniciatíva „Srdcom doma“, tento fakt sa týka zhruba 10 percent Slovákov, roztrúsených po svete...väčšina z nás tu pracuje, študuje alebo nasleduje svojich životných partnerov ako v mojom prípade. Ako hlavný dôvod tejto skutočnosti – parlamentných volieb sa môžeme zúčastniť aj zo zahraničia – je uvedený fakt, že medzi obidvomi kolami prezidentských volieb sú iba dva týždne a že by sa nestihli zrátať hlasy. Osobne mi to v dnešnej elektronickej dobe, kedy dokážete platiť alebo poslať čokoľvek online jedným kliknutím vášho smartfónu, pripadá naozaj trochu pritiahnuté za vlasy...
Tu v Anglicku žije nás Slovákov celkom dosť - dokonca asi najviac zo všetkých ostatných krajín. Slovenská komunita je tu mimoriadne životaschopná...na Vianoce mi piekla koláče Slovenka, na letisko ma vozí Slovák, pomáhať udržiavať našu domácnosť v čistote mi takisto chodí Slovenka a v chladničke mám korbáčiky a klobásku zo slovenského obchodu v Londýne...Všetci Slováci, ktorých tu poznám, sú šikovní, pracovití, ovládajú Angličtinu na slušnej úrovni a vďaka pobytu tu aj niečo precestovali a majú prehľad o tom, čo sa vo svete deje - zjavne by mali aj jasno v tom, koho voliť a prečo...
Niektorí z nich rozmýšľajú, že pôjdu tento víkend domov na Slovensko, aby mohli voliť - letenky ešte stále sú...Ja nemôžem, manželov zdravotný stav mi nedovolí opustiť Anglicko. Ale aj tak neviem, či by som išla...cítim sa svojím spôsobom ako nechcené, odvrhnuté dieťa. Viem, že som v poslednej dobe precitlivená a vnímam mnohé veci inak ako predtým – hlavne, keď od rána do večera sa tu točí dookola o Brexite a o tom, čo sa bude diať s nami, občanmi Európskej Únie, potom. Nie, nemyslím si, že sa Anglicko niekedy stane mojím domovom. Ale bude po týchto prezidentských voľbách mojím domovom Slovensko? Budem sa tam chcieť vrátiť a žiť? Bude to nakoniec predsa „domov múj?“