Netrvalo dlho a uvedomila som si rozdiel medzi slovenskými, resp. českými návštevami - keďže niekoľko mojich známych tu v Londýne je aj z Česka - a medzi návštevami anglickými, teda domorodými. Prvý rozdiel bol badateľný hneď pri príchode – anglické návštevy sa zo zásady nevyzúvajú, ale či prší alebo neprší, v topánkach smelo kráčajú do obývačky a niektoré dokonca ihneď aj rovno do kúpeľne, aby využili vašu toaletu – až máte niekedy pocit, že majú doma latrínu alebo šetria vodou na splachovaní. Takisto vešiak na kabáty v strede chodby, vysoký cca meter osemdesiat, prejdú bez povšimnutia a kľudne si sadnú v kabáte na gauč alebo na stoličku a až zhruba po pol hodine - patrične okomentujúc teplo v našom byte - si vyzlečú kabát a prevesia si ho za seba na operadlo stoličky alebo prehodia cez gauč...Slováci naopak, hneď po príchode v chodbe automaticky vyzujú topánky a zavesia kabáty a tešia sa zo skoro domáceho pohodlia...
Ďalší rozdiel sa prejaví vo výbere občerstvenia...väčšina Angličanov radostne akceptuje „ A nice cup of tea...“, obyčajne s mliekom, a následne sa s nadšením vrhne na tácku plnú slovenských koláčov – tie tohoročné mi napiekla šikovná Slovenka tu v Londýne a boli medzi nimi naozaj pravé medvedie tlapky, vanilkové rožteky, krémové venčeky, laskonky a parížske rožky, čo anglické oko, zvyknuté na „mufiny“ alebo v lepšom prípade „mince pies“, doteraz nikdy nevidelo a následná debata je prerušovaná slastným oblizovaním a ochkaním od rozkoše...Našinec pre zmenu nepohrdne akýmkoľvek domácim, zo Slovenska či Česka prepašovaným alkoholom alebo v Anglicku kúpeným pivom, ku ktorému si dá domácu šunku, klobásku alebo syr, poprípade naše výborné, takisto v Londýne napečené slané oblátky...
Debata s anglickými hosťami je tiež iná...okrem klasickej témy počasia, ktorou sa spravidla začína každý anglický rozhovor, sa pokračuje Brexitom a podľa politickej príslušnosti zúčastnených sa nadáva na „toryovcov“ alebo „labouristov“ , spomínajúc najčerstvejšie politické excesy vrcholných predstaviteľov zmienených politických strán. Raz som bola nechtiac dokonca príčinou skoro rodinnej roztržky, keď som naservírovala švagrinej kávu v hrnčeku s portrétom Jeremy Corbyna, nevediac, že ona je jeho vášnivou odporkyňou...hrnček dostal manžel na Vianoce od dávnej priateľky zo študentských čias, ktorá ho bola pozrieť ešte začiatkom decembra a následne mu ho poslala aj s vianočným vinšovaním...Inak, posielanie vianočných kariet, resp. akýchkoľvek kariet je tiež anglickou špecialitou... na okennej parapete ich máme asi tridsať a minimálne toľko sme aj posielali...teraz na Vianoce mi to pripadalo normálne, ale pamätám sa ešte živo, ako som bola v novembri po presťahovaní do nového bytu namíchnutá, že švagriná chcela odo mňa predovšetkým našu adresu – že sa nestarala, či mi má kto pomôcť vybaľovať či zariaďovať, ale zaujímala sa len o adresu, keďže jej a manželovi známi mu chceli poslať „Get well soon...“ kartu...
Slováci sa počasím nezaoberajú vôbec...vtipy o anglických doubledekroch, lavírujúcich na trochu primrznutom povrchu alebo neexistencii zimných gúm, či zavretých školách kvôli trom centimetrom snehu, sú už ošúchané. Keď už, tak sa hovorí o Brexite z druhej strany, o nehostinnej atmosfére, ktorú mnohí Európania v súčasnosti v Anglicku pociťujú, ale v globále sa hlavne ohovára celý anglický systém ako taký...ako tu nič nefunguje, ako nič nevedia, ako sú všetci „poľapkaní“ z ochrany osobných údajov a rovnosti pohlaví a podobne...vôbec sa netajím, že som mala čím do diskusie prispieť aj ja – hlavne, keď manžel spal v spálni a my sme mohli hovoriť po slovensky...
Posledným rozdielom je dĺžka návštevy...našinec nejako vie, kedy treba odísť a kedy je čas sa rozlúčiť - Angličania nie...Márne sa snažím zahovoriť, že manžel je unavený a potrebuje si oddýchnuť alebo že musí brať lieky a preto musíme ísť teraz večerať, lebo lieky musí brať s jedlom...trikrát sa mi stalo, že návšteva bez okolkov akceptovala moje zdvorilostné pozvanie a povečerala s nami, chváliac moju kuchyňu – odvtedy som už opatrná. Vrcholom všetkého bola včerajšia návšteva manželovho kamaráta zo štúdií...prišiel o druhej popoludní a odišiel o trištvrte na sedem, kedy som už skoro visela...vypil tri kávy a okrem toho prišiel na chuť Becherovke, ktorú sme dostali tiež ako vianočný darček – samozrejme, od slovenskej návštevy – a ktorú som mu neprezieravo ponúkla na ochutnanie... následne si ju bez ostychu sám nalieval, neprestávajúc pri tom ohovárať alkoholizmus u nedávno zosnulého spoločného kamaráta, ktorý sa pobral na onen svet v dôsledku zlyhania pečene...Skúšala som všetko – aj manželovu únavu, aj niekoľkokrát vyslovené poďakovanie za jeho návštevu aj pozdravy, posielané jeho manželke...nepomohlo - jednoducho, niektoré typy radi rozprávajú a ešte radšej sa počúvajú...Ja len dúfam, že známe slovenské „Ako na Nový Rok, tak po celý rok...“ nebude v tomto prípade pravdivé...neviem totižto, či by som ďalšiu takúto návštevu rozchodila...
