reklama

Znovu november a znovu muži môjho života...

Tohoročný november prežívam v Londýne...je skutočne studený, sychravý, šedivý a pochmúrny...a nemám ho rada ešte viacej ako tie predchádzajúce...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dnes sú tomu presne dva roky ako od nás odišiel môj ocko...spomienky na neho nevybledli, ba práve naopak, priam sa zintenzívnili. Tu v Londýne máme možnosť chodiť do kostola...a tak občas ideme...nie každú nedeľu, ale včera sme boli. Väčšina ľudí chodí do kostola rozprávať sa s Bohom...ja tam chodím rozprávať sa s mojím ockom...samozrejme, Pán Boh je tam prítomný tiež, ale tá hodina tam je vždy venovaná hlavne mojim spomienkam na ocka. Každý farár, stojaci v oltári, (alebo farárka, keďže musím povedať, že tých je tu v Anglicku pomaly viacej ako mužov farárov, takže to vyzerá, že boj za „gender equality“ žne úspechy aj v tejto oblasti) mi ho pripomína...veľkého, mohutného chlapa v čiernom luteráku so snehobielymi, mamičkou starostlivo naškrobenými a vyžehlenými tabličkami, ktorý svojím zvučným barytónom dokázal naplniť celý kostol - aj bez mikrofónu. V Anglicku kňazi nespievajú...prakticky vôbec...ani žalm, ani epištolu, ani evanjelium či Áronovské požehnanie...iba hovoria...Iný kraj, iný mrav, ale predsa je to prejav akého umenia dokázať toľko vyspievať počas jedných Služieb Božích. Pamätám si, ako si ocko šetril hlasivky...ako nikdy nejedol zmrzlinu alebo nepil nič studené - dokonca ešte aj pivo si zohrieval v malom plechovom hrnčeku a dolieval si ho tým zo špajze, aby malo prijateľnú teplotu. Toto som po ňom zdedila...ani v päťdesiatstupňových horúčavách v Saudi či v Kuvajte som nejedla zmrzlinu a preháňala čašníkov, ak mi náhodou omylom doniesli nápoj s kockami ľadu... nechápali to, ale ja jednoducho nemám rada nič studené. Aj keď možno som to nezdedila po ockovi, možno to súvisí s tým, že sme obaja boli narodení v júni, v horúcom letnom mesiaci...bolo medzi nami presne tridsať rokov a dva týždne... obaja sme boli Blíženci - nielen znamením...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj manžel je narodený 1.augusta...je Lev...ako lev aj bojuje a nevzdáva sa. Aj keď je tiež letné znamenie, má rád anglické sychravé počasie...nevadí mu dážď a zima...nosí teplú vlnenú čiapku, ktorú mu uštrikovala mamička a keď sa posťažujem, že mi je zima, odpovie mi klasickou anglickou frázou „ Obleč si sveter!“ Kedysi som mu oponovala, že mi je zima hlavne na nohy, keďže moje tenké „five fingers“ topánočky naozaj nie sú do tohto počasia. Teraz som radšej ticho a nosím so sebou hrubé teplé ponožky, ktoré si vždy natiahnem v aute, v reštaurácii alebo v nemocnici...Naučila som sa, že je lepšie mu neoponovať a neznervózňovať ho. Naučila som sa aj množstvo iných vecí, ktoré prichádzajú s touto chorobou a s liekmi, ktoré mu ju pomáhajú prežiť. Áno, momentálne by som to nenazvala životom, ale prežívaním, keďže k skutočnému životu to má ďaleko...Napriek tomu som vďačná, že je môj manžel stále tu...že prežil rok od minulého novembra a že snáď prežije aj ten ďalší...že je ešte stále tým „živým“ mužom môjho života, ktorého sa môžem dotknúť aj fyzicky - nielen v spomienkach...

Soňa Bulbeck

Soňa Bulbeck

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1 868x

Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu