reklama

" A okamžite prestaneš sedávať na bráničke!"

...nezvyčajne prísnym hlasom prikázal môj ocko. Bránička bola vysoká skoro dva metre a oddeľovala kvetinovú záhradku od farského dvora, cez ktorý sa chodilo do kostola a na cintorín...bol z nej najlepší výhľad naširoko-naďaleko..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

V auguste 1968 som mala sedem rokov a bránička bola mojím obľúbeným miestom. Dokázala som sa nej vysedávať hodiny...vietor mi strapatil dlhé čierne neposlušné kučery a ja som si v duchu predstavovala, že nesedím obkročmo na bráničke, ale cválam na rýchlom koni, o akom som čítala vo vtedy letiacich „winettoukách“. Moja fantázia ma unášala do neznámych diaľok...bola som tu šťastná... 

Moji rodičia to tolerovali...pochopili, že sa nemusia báť, že z tej výšky spadnem, keďže som im už predtým predviedla ako bravúrne viem vyliezť na hocičo v našom okolí, včítane dostupných plotov, stromov, kostolného hromozvodu aj kostolných zvonov, na ktorých som sa rada hojdávala. V tých rokoch neexistovali žiadne detské ihriská, tobôž nie na takej malej dedine, kde bol vtedy ocko farárom. A tak mojim ihriskom bol farský dvor, záhrada a priľahlý cintorín...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamätám sa, že ma tieto ockove slová mimoriadne rozľútostili...plakala som. Nechápala som, prečo niečo, čo som dovtedy smela, zrazu nesmiem. Okrem toho, moji rodičia nás s bratom nikdy neničili nelogickými zákazmi, vždy nám trpezlivo vysvetlili, že prečo niečo smieme a niečo nesmieme. Teraz sa tak nestalo... Zrazu to bolo len „Nesmieš ! “ a hotovo. Bola som urazená, nahnevaná, nešťastná, zmätená, smutná...priestor mojich hier sa zrazu obmedzil na drevený „gánok“, ktorý bol vo vnútornej časti farského dvora, neviditeľný z ulice...chápala som to ako mimoriadne nespravodlivé obmedzenie svojej osobnej slobody...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až po mnohých rokoch som pochopila, že naši sa jednoducho o mňa báli...že tak ako som si ja vychutnávala z bráničky krásny výhľad, aj mňa bolo vidieť zďaleka... za mojím chrbtom sa týčila vysoká kostolná veža s krížom na vrchu...bola by som vďačný terč. Naši vedeli to, čo som vtedy nevedela ja...že do krajiny vstúpili tzv."spojenecké vojská" a jednou z ich obetí bol aj malý chlapec niekde od Košíc. Báli sa, že sa aj ja jednoducho niekomu znepáčim a že ten niekto bude mať v ruke zbraň. A tak ma radšej schovali do „vnútorného dvora“...

Moje ďalšie spomienky na toto obdobie sú veľmi matné...pamätám si hmlisto nápisy o Dubčekovi na drevenom plote, maľované bielym vápnom a znovu a znovu pretierané...pamätám si tzv. Dubčekovské rožky, ktoré boli veľké a voňavé...pamätám si ako sa ocko večer čo večer zatváral do pracovne a počúval tam rádio a potom dlho do noci o niečom s mamičkou vášnivo diskutoval...všetky tieto spomienky časom vybledli...pocit nespravodlivosti a straty slobody, ktorý vo mne vzbudil ockov zákaz, si však živo pamätám až dodnes...

Soňa Bulbeck

Soňa Bulbeck

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1 868x

Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu