Tento náš vlaňajší londýnsky pobyt bol poznamenaný teroristickým útokom na London Bridge, ktorý sa udial presne v okamihu, keď sme pristáli na Heathrowe a logicky sa celé tri dni nič iné neriešilo. Tento rok sme okrem Londýna stihli aj prístav Portsmouth ( o pobyte tam ešte určite bude reč v niektorom z ďalších blogov), manželovo rodisko Isle of Wight a mali tak možnosť sa rozprávať nielen s hotelovými hosťami či personálom, ale aj s rodinou a priateľmi...náš obraz o „po Brexitovom Anglicku“ sa tak stal trochu viac uceleným – aj keď moje vlastné videnie vecí je stále trochu odlišné od toho manželovho...
Prvá vec, čo ma zarazila, by sa mohla zdať v podstate banalitou,...ale keď sa nad tým zamyslíte, až taká banalita to nie je. Šokovali ma totižto plastové príbory na palube British Airways. Táto letecká spoločnosť je doteraz považovaná za strop v kvalite svetových leteckých služieb s dlhoročnou tradícoiu. A hlavne - momentálne neskutočne silno rezonuje celosvetová debata o plastoch a ich zákaze. Nedávno to boli plastové slamky, ktoré sa zakázali používať v rôznych fast foodoch na celom svete...A tu zrazu – hups, plastový príbor na palube renomovanej britskej leteckej spoločnosti. Lietali sme toho za posledný rok hodne...väčšinou Kuwait Airways, Middle East Airlines alebo Qatar Airways..ani jedna spoločnosť nepoužívala plastový príbor...všetky používali kovový...a to je prosím pekne, Blízky Východ považovaný za brzdu pokroku čo sa týka recyklovania. Áno, súhlasím, ja tiež tvrdím, že „ekologické vedomie do tejto časti sveta ešte nedorazilo“, ale tá druhá strana mince, to, čo sa deje v Anglicku v súvislosti s recykláciou, sa mi zdalo naozaj trochu prehnané...
Pár dní sme strávili u švagrinej v jej dome na Isle of Wight. Prišli sme tam večer, unavení a ja som sa vôbec ani len nenamáhala predstierať, žeby som chcela nejako pomôcť s odpratávaním zo stola alebo umývaním riadov. Druhý deň po raňajkách, na ktorý som mala vodu z vodovodu, kávu a jogurt, sme s manželom dostali tzv. „rýchlokurz geniality“. Boli nám ukázané osobitné odpadové nádoby na papier, plasty a sklo – plastové tégliky od jogurtu sa museli, samozrejme, umyť. Ďalej tam bola osobitná nádoba na zvyšky jedla, ale napríklad ani čerešňové ani olivové kôstky do nej nepatrili. Takisto do koša s papierom nepatrili použité papierové servítky či papier, v ktorom boli zabalené „fish and chips“, keďže - ako vysvetlila švagriná - „papier bol už kontaminovaný jedlom“ a tak musel ísť do osobitnej nádoby. Keď mi chcela ukázať, kde treba vyhodiť vajcové škrupinky a kávovú usadeninu, tak som sa vzdala a povedala manželovi, že sa budem stravovať radšej vonku a doma to vydržím iba o tej vode.. jednoducho mi to pripadalo strašne prehnané...
A keď som si spomenula na ten plastový príbor v British Airways, tak som to už nechápala vôbec...pripadalo mi nelogické, že na jednej strane sa riešia až takéto detaily a na druhej strane sa používa plastový príbor v stovkách lietadiel, ktoré sa denne vznášajú nielen nad Anglickom...