Napriek tomu, že sa volilo až po toľkých rokoch, účasť nebola bohvieaká... v podstate iba nejakých 43 percent oprávnených voličov využilo možnosť rozhodnúť o budúcnosti svojej krajiny. Ktovie, prečo tomu tak bolo...možno boli už zmierení so súčasnou politickou situáciou alebo rezignovali na možnosť zmeny, alebo jednoducho stratili vieru, že sa niečo môže zmeniť...bohužiaľ, signály takisto nie typické iba pre túto krajinu...
V Libanone je rozdelenie politickej moci mimoriadne zaujímavé...podľa dohody, ktorá bola podpísaná v októbri roku 1989 v saudskoarabskom meste Taif a ktorá v podstate ukončila päťnásť rokov trvajúcu krvavú občiansku vojnu v krajine, musí byť prezidentom maronitský kresťan, predsedom vlády sunnitský moslim a predsedom parlamentu šiitský moslim. Takisto v 128 člennom parlamente musí byť vždy polovica poslancov moslimov a polovica kresťanov...aj keď sa volia rôzne politické strany, tieto v podstate reprezentujú náboženské zoskupenia. Tento politický systém je naozaj ojedinelý vo svete a reflektuje nielen nábožensky pestré zloženie miestneho obyvateľstva, ale aj výnimočne dôležitú strategickú polohu Libanonu na hraniciach medzi Izraelom a Sýriou...
Aj keď svetové médiá poväčšine informovali, že voľby v podstate nemali ani víťazov ani porazených, našli sa aj správy, ktoré deklarovali, že voľby vyhral Hezbaláh, silná šiitská náboženská organizácia, ktorá je mnohými krajinami – dokonca aj Izrael a Saudská Arábia sa na tomto vzácne zhodnú – označovaná za teroristickú organizáciu. To, že sa Izrael aj Arabi na niečom zhodnú, má jednoduchý dôvod – spoločného nepriateľa menom Irán, ktorý financuje a aj inak podporuje práve spomínaný Hezbaláh. Pri našich letoch medzi Kuvajtom a Libanonom posledného polroka sme využívali služby MEA – Middle East Airlines, libanonského národného prepravcu. Lety s nimi boli zhruba o hodinu a pol kratšie ako s Kuwait Airways, kuvajtskou leteckou spoločnosťou. MEA totižto lietala ponad Sýriu, kým Kuwait Airways ju obchádzali okolo cez Egypt. Po stredňajších izraelských útokoch na iránske základne v Sýrii je viac menej isté, že aj MEA bude lietať okolo a nebude riskovať, že ich niekto zostrelí...
Ale zmena letovej dráhy lietadiel MEA je iba jedným z dôsledkov vyostrujúceho sa napätia v regióne. Posilnenie postavenia Hezbaláhu hrozí konfliktom aj medzi Izraelom a samotným Libanonom. V mysliach mnohých Libanončanov je totižto Hezbaláh stále zafixovaný ako osloboditeľ krajiny od izraelských ozbrojených síl, ktoré istú dobu okupovali južnú časť krajiny...ľudia jednoducho radi vidia hrdinov, hlavne, keď sa vedia dobre prezentovať. Zažila som bojovníkov Hezbaláhu počas nášho výletu do historickej lokality Baalbeck a mňa teda vôbec neoslovili ale ja nemám rada krik a mávanie zbraňami v ruke...
Samotný Libanon trpel za posledné roky toľkými vojnovými konfliktami a toľkým krviprelievaním ako máloktorá iná krajina na svete...okrem vnútorných náboženských bojov medzi miestnymi kresťanmi a moslimami sa tu v podstate riešili mocenské boje v celosvetovom meradle - všetko pod pláštikom zachovania mieru v regióne. Posledné gesto prezidenta Trumpa o vypovedaní nukleárnej dohody s Iránom rozhodne súčasnú situáciu neupokojilo...ba práve naopak, iba ju zhoršilo. Libanon, ktorý by si naozaj zaslúžil trochu vydýchnúť a pozbierať sa po tom všetkom, čo túto krajinu postihlo, je opäť v centre vojnového konfliktu - aj keď zatiaľ nie otvoreného. My však, čo na Blízkom Východe žijeme, vnímame, že je niečo vo vzduchu...aj niečo iné okrem spomínaných rakiet...