Bravčovina a Filipínci...

Autor: Soňa Bulbeck | 31.1.2018 o 10:28 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1296x

Cez víkend sme boli doma v Kuvajte...stretli sme sa s priateľmi a dozvedeli sme sa, čo hýbalo tamojšou spoločnosťou za posledné dva týždne...hlavné novinky  sa týkali „bravčoviny a Filipíncov...“

Bravčovina je v Kuvajte zakázaná...aj keď je v krajine náboženská sloboda, oficiálnym náboženstvom je islam a tak ani predaj alkoholu ani bravčového mäsa a výrobkov z neho  nie je dovolený. Samozrejme, podobne ako tomu bolo aj v Saudi, aj tu sa veselo pašuje z Bahrainu šunka, párky aj mäso s falošnými nálepkami teľaciny...nikto to nerieši - pokiaľ vás nechytia a pokiaľ si to uvaríte a zjete doma, kde vás nikto nevidí. Ale ponúkať bravčovinu na jedálnom lístku v reštaurácii bola predsa len trochu silná káva. Nikto netuší, čo viedlo majiteľa indickej reštaurácie v štvrti Hawalli k tomuto kroku ani kto z jeho zákazníkov ho bonzol a prečo...jednoducho, nabehnutá štátna inšpekcia na fleku reštiku zavrela a zamestancov v podstate okamžite deportovala...moslimská verejnosť bola pobúrená a udalosť bola pretriasaná takmer v každej debate...zvyšná časť obyvateľstva ľutovala, že nemala čas ochutnať  „špecialitu šéfkuchára“...

Druhá kauza, ktorá minulý týždeň rezonovala Kuvajtom, bola podstatne vážnejšia. Týkala sa vyhlásenia filipínskeho prezidenta Duterteho, ktorý zo dňa na deň rozhodol, že Filipínci už nemôžu byť najímaní ako pracovná sila v Kuvajte. Doteraz ich tu pracuje  okolo 250.000, v obchodoch aj vo firmách, ale prevažne v kuvajtských domácnostiach ako pomocnice, tzv.maid. Aj u nás v compounde sú všetky upratovačky Filipínky a takisto aj všetci údržbari...jedine Internetový technik je Ind a strážnici sú z Bangladéžu. Filipínsky prezident urobil toto rozhodnutie ako dôsledok vraj „nedôstojného a neľudského zachádzania s filipínskou pracovnou silou v Kuvajte“. Paradoxne, zatiaľ sa obmedzil iba na Kuvajt, aj keď Filipínci pracujú aj v Emirátoch, v Katare a v Saudskej Arábii  tiež – tam ich je dokonca viac  ako 2 milióny. Nie som veľmi naklonená myšlienke, že sa tam o nich starajú lepšie ako v Kuvajte... ale  jednoducho povedané - bez tých peňazí, ktoré ztade domov na Filipíny posielajú, by krajina neprežila – sú totižto najdôležitejším príjmom filipínskeho štátneho rozpočtu. A tak to Duterte najprv skúsil s malým Kuvajtom...urobil akési „bububu“, dúfajúc, že upriami na seba pozornosť  a vyboxuje lepšie podmienky a platy  pre všetkých v zahraničí pracujúcich Filipíncov... 

Duterte išiel dokonca ešte ďalej...vyzval všetkých Fillipíncov, ktorí už v Kuvajte pracujú, aby sa vrátili domov a tým, ktorí medzičasom boli na dovolenke na Filipínach, jednoducho nedovolil vycestovať naspäť. Tí, čo sa chceli silou mocou vrátiť, museli napísať vysvetľujúce listy, v ktorých deklarovali, že sa o nich príslušná firma alebo domáci príkladne stará, koľko zarobia a že sú tam spokojní a podobne...a takisto firma v Kuvajte musela poslať list tiež, že teda je to pravda a že dotyčného alebo dotyčnú chce naspäť...jednoducho, ešte viac nezmyselnej byrokracie v už aj tak byrokratickej krajine – aj keď treba uznať, že tentoraz nie ich vlastnou vinou...

Paradoxne, väčšina Filipíncov sa naozaj nechce vrátiť domov na Filipíny. Oproti nám cez ulicu býva veľká filipínska komunita...obývajú dve  spojené veľké vily s priľahlým obrovským vnútorným dvorom, do ktorého majiteľ každú chvíľu pristavuje ďalšiu izbu...okrem toho, že to vyzerá absolútne neesteticky, je to aj otravné, keďže tam neustále hučí miešačka, vrčí zbíjačka či buchoce kladivo. Za ten skoro rok, čo sme v Kuvajte, sa počet obyvateľov u susedov naproti  určite zdvojnásobil...vidno tam rodiny s deťmi, muži, ženy, chodiace neustále von a dnu a do miestneho parku či supermarketu...niektorí obyvatelia pracujú ako taxíkári a bežne vidno pred domom zaparkované taxíky, ktoré, samozrejme, všetci z danej komunity používajú...v sobotu večer mávajú pravidelne párty, spojené s mimoriadne obľúbenou „karaoke show“. Všetci vyzerajú absolútne spokojne a v pohode, vždy usmiati nás zdravia, keď vyjdeme von z našej brány...verím tomu, že títo sa určite netúžia vrátiť na chudobné Filipíny...

Aj lokálne aj svetové média priniesli množstvo komentárov v zmysle, že Dutertove rozhodnutie narobilo viacej škody ako osohu a že sa mal skôr cielene zamerať na  kontrolu dodržiavania ľudských práv ako nariadiť jednoducho celoplošný zákaz práce, ktorý priniesol akurát neistotu a stres ako Filipíncom, tak aj domácim. Osobne si myslím, že určite sa aj tu nájde nejaký spôsob ako tento zákaz obísť...ľudia sú jednoducho vynaliezaví...a nielen v prípade pašovania bravčoviny...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?