reklama

Ženská blúzka zo Slovenska na obálke...

Dnešný blog bude o vyšívaní...o krásnej a užitočnej zručnosti, ktorú sme zdedili po predkoch a ktorá sa dnes už pomaly vytráca z našich životov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Moja generácia sa učila vyšívať v šiestej a siedmej triede základnej školy vrámci predmetu Ručné práce – v ôsmej triede sme mali Varenie a v deviatej Starostlivosť o dieťa. Ja som však vedela vyšívať už omnoho skôr...ovládala som krížik, krokvičku, gobelínový steh aj hladkovanie, mešterku a dokonca aj tradičné vyšívanie „krivou ihlou“ vďaka mojej mame, ale hlavne babke, ktorá bola učiteľkou ručných prác. Jej zručnosť v ručných prácach jej dokonca zachránila život...keď ju po druhej svetovej vojne Rusi zobrali do gulagu, prežila ho práve vďaka nim...manželka veliteľa gulagu si ju totižto zobrala k sebe a tak moja babka šila, vyšívala, štrikovala a háčkovala pre dotyčnú pani a jej deti...a tak prežila Sibír. Keď ju po jedenástich rokoch švajčiarsky červený kríž vyslobodil, naše československé štátne orgány odmietli jej existenciu uznať...bola už vyhlásená za mŕtvu, keďže nikto nepredpokladal, žeby prežila v gulagu takú dlhú dobu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyšívanie ma bavilo a patrilo dlhé roky k mojim záľubám...napriek mojej akčnej povahe som dokázala s ihlou presedieť celé hodiny... ukľudňovalo ma to...bol to pre mňa istý druh terapie - tak ako manžel vrámci rekonvalescencie vyfarboval „Omaľovánky pre dospelých“. Je niečo upokojujúce na tom, že sa musíte sustrediť na každý steh a predstavovať si dokončené dielo... zároveň je to ale aj tvorivá aktivita, lebo musíte v podstate tvoriť, aby ste sa k tomu dielu dopracovalii...

Za posledné roky som vyšívala málo...ani v Anglicku ani v Saudi v podstate vôbec, a niekoľko rokov predtým akurát počas mojich pobytov na liečení. Nemala som jednoducho čas. Začala som znovu až minulé leto v Kuvajte... vonku bolo okolo 50 stupňov, nemala som študentov, kniha bola už dopísaná a čítať sa nedalo celý deň. A tak som si v júni na Slovensku kupila tri maličké gobelínové obrázky jesenných domčekov a hrala sa s nimi. V auguste k nim pribudol stredne veľký obraz malebnej anglickej dedinky na Isle of Wight, manželovom rodisku...ten je podstatne náročnejší...s mnohými odtieňmi farieb vyžaduje prácu iba pri dennom svetle...beriem si ho sebou aj do Libanonu...šesť týždňov je dlhá doba a verím, že ho tam dokončím...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V stredu sme boli na koncerte súčasného kuvajtského skladateľa v Yarmouk Cultural centre. Súčasťou modernej budovy je okrem koncertnej sály a iných priestorov aj krásny obchod s umeleckými predmetmi a knihami o umení. Vždy sa tam po akcii zastavíme a zriedka odídeme s prázdnymi rukami. Teraz mi do oka padol jediný exemplár knihy o vyšívaní z dielne anglickej autorky Sheily Paine. Výpravná publikácia obsahuje vyše 500 prevažne farebných fotografií a podrobný zoznam vyšívačských techník, históriu vyšívania v celosvetovom meradle, ale aj vysvetlenie jednotlivých zobrazovaných symbolov v kontexte náboženstva alebo kultúrnych tradícií. A čuduj sa svete...na obálke tejto knihy bola fotka nášho slovenského kroja a v popiske pri nej stálo „ Ženská blúzka zo Slovenska“. Nášmu maličkému Slovensku v kontexte ostatných krajín sveta bola venovaná značná pozornosť...fotky mužských aj ženských krojov dominovali niekoľkým stranám, kým napríklad také Anglicko tam nebolo spomenuté vôbec a z Ameriky zväčša iba pôvodní Indiáni a Trumpom tak nemilovaní Mexičania... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A tak kniha skončila u mňa v knižnici a po večeroch si z nej čítam a vytešujem sa. Akurát je mi trochu ľúto, že dnešná mladá generácia nevie o tejto vzácnej zručnosti našich predkov už pomaly vôbec nič. Kroje môžu vidieť v múzeu alebo maximálne oblečené na tanečníkoch na folklórnych festivaloch, vyšívané dečky či obrusy sa už používajú v našich domácnostiach takisto pomenej. Našťastie niektoré súkromné firmy sa snažia túto tradíciu oživiť a ponúkajú odevy zdobené tradičnými vyšívanými vzormi...v širšom meradle však tento tvorivý tréning „jemnej motoriky“ pomaly u nás upadá do zabudnutia... 

Soňa Bulbeck

Soňa Bulbeck

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1 868x

Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu