Cez víkend som bola v kuvajtskom „Beauty salóne“. Na Blízkom Východe sa pod týmto názvom skrýva kombinácia našeho kaderníctva, kozmetiky a masáže. Ani v Saudi ani v Kuvajte ani v ostatných krajinách Perzského zálivu nie sú tieto prevádzky oddelené, ale fungujú spoločne. Obyčajne ich ovláda tzv. filipínska mafia s menším zastúpením Indiek. Prevádzky sú striktne ženské, muži do nich nemajú prístup. Ich veľkosť aj úroveň je rôzna – od malých, kde jedna - dve duše robia všetko za pomerne lacný peniaz - až po obrovské, s niekoľko desiatkami zamestnankýň s presne rozdelenými funkciami, kde vás oberú celkom o hodne. Do takýchto salónov príde napríklad v deň svadby nevesta s družičkami a matkou - šaty na ramienkach - strávia tu celý deň a odchádzajú odtiaľ rovno na svadbu... vyčesané, namaľované, s urobenými nechtami, zmenené na nepoznanie. Bohužiaľ, niekedy to môže mať aj svoje tienisté stránky. Celý minulý týždeň rezonovala Kuvajtom rozvodová kauza, keď ženích druhý deň po svadbe zistil, ako vyzerá jeho nevesta v skutočnosti - nenalíčená a bez príčesku – a zhrozený požiadal o rozvod. Prípad následne rozprúdil vášnivú debatu na sociálnych sieťach, ale aj v ostatných médiách, a vyjadrovali sa k nemu právnici aj renomovaní moslimskí duchovní...a vyzerá to, že mu nakoniec dajú za pravdu...
Ja chodím pravidelne raz do mesiaca do salónu, ktorý je úrovňou niekde medzi týmito dvomi typmi. Majiteľkou je Američanka, vydatá za Kuvajťana a aj klientela je väčšinou európska a americká. Chodím tam dať sa zafarbiť – príroda jednoducho nepustí a šedivé vlasové korienky je po mesiaci vidieť. Kaderníčka je príjemná Rumunka a robí svoju robotu dobre. Pokiaľ mi farba učinkuje, obyčajne si listujem magazíny, ktoré sú tu po ruke... väčšinou ide o anglické mesačníky, veľmi podobné tým našim... veľa módy, veľa odporúčanej kozmetiky, zopár rozhovorov s celebritami, nejaké recepty či rady do domácnosti alebo o partnerských vzťahoch. Väčšinou naozaj len listujem...zriedka sú tam články, ktoré ma zaujmú tak, aby som si ich prečítala...
Tuším to bola „ MarieClaire“ magazín, kde mi do oka padli fotky dvoch žien. Jedna mala ako povolanie uvedené „ šéfka kozmetickej rubriky magazínu“, druhá mala titul „The influencer“. Zaujalo ma to. Čo to môže byť za povolanie? Obidve hovorili o tom, aké je pri ich povolaní dôležité dobre vyzerať a mať peknú pleť a skončili odporúčaním nejakého make-upu, ktorý im dodáva sebavedomie, ktoré ku svojej práci potrebujú. Dotyčná „The influencer“ mala v texte uvedené, že je pôvodným povolaním právnička, ale momentálne funguje ako bloggerka. Zarazila som sa - naozaj by boli moje blogy lepšie, keby som ich písala s vrstvou krycieho krému na tvári?!
Mimovoľne som si spomenula na rozhovor s mojou saudskou študentkou pred pár rokmi. Pýtala sa ma vtedy, či som už navštívila novú, vychytenú, čisto ženskú kaviareň v Rijáde. Priznala som sa, že nie a samozrejme, chcela som vedieť, prečo je taká „in“. Študentka odpovedala, že preto, lebo ju odporúčala XY. Na moju naivnú otázku „ Kto je XY?“ zhrozená vysvetľovala, že je to populárna saudská babenka, ktorá ma neviem koľko tisíc „nasledovníkov“ na Instagrame a všetci jednoducho jedia to, čo ona, obliekajú si to, čo ona a chodia do podnikov, do ktorých chodí ona. Moja študentka mala vtedy päťnásť a XY asi dvadsať rokov. Dotyčná „The influencer“ mohla mať tak štyridsať, možno aj viacej, ale keďže bola tak dokonale prekrytá odporúčaným krémom, bolo to ťažké rozoznať...ale s XY mala jednu vec spoločnú – obidve zjavne žili z toho, že sa našli ľudia, ktorí kopírovali ich životný štýl a nechali sa ním ovplyvniť...
A keďže je tu čas novoročných vinšov, tak aj ja vám všetkým prajem, aby ste v budúcom roku okrem tradičného zdravia a šťastia mali aj možnosť byť sami sebou...aby ste nekopírovali žiadnych „ovplyvňovateľov“ a nežili ako „nasledovníci“, ale žili tak, ako viete a chcete... PF 2018, priatelia...
