Ako ošklbať turistu na Slovensku...

Autor: Soňa Bulbeck | 11.9.2017 o 11:51 | Karma článku: 11,54 | Prečítané:  11679x

Po desaťdňovej dovolenke na Slovensku sa snažím trochu utriediť svoje dojmy z pobytu tam aj z úrovne slovenských služieb...s jednou veľmi negatívnou skúsenosťou sa chcem s vami teraz podeliť...

Počas tých desatich dní som bola ubytovaná v troch rôznych hoteloch v troch rôznych mestách...jedla a pila som v minimalne v dvadsiatich rôznych reštauračných a kaviarenských zariadeniach a využívala služby viac ako desiatky rôznych súkromných prepravcov a oficiálnych taxislužieb. Nebola som sama –tento rok mi robili spoločnosť môj manžel, syn a švagriná z Anglicka...pre tú to bola vôbec prvá návšteva Slovenska ...

Samozrejme, snažila som sa, aby ich dojmy boli pozitívne... drobné nedostatky, ktoré sa občas vyskytli, som hravo ukočírovala a tak švagriná bola nadšená nielen krásnou krajinou a úžasnými historickými pamiatkami, ale aj výborným jedlom a vínom a milými, ústretovými ľuďmi...s takými dojmami aj odišla...mne však celkový pozitívný dojem pokazil práve deň odchodu...

Posledné dva dni pobytu sme bývali v istom bratislavskom hoteli v centre mesta...hotel na svojej webke ponúkal transfer na letisko a tak som si tam ešte pred príchodom zavolala, že teda za koľko...recepčná odpovedala, že za 25 euro a tak som objednala jeden na stredu pre švagrinú a druhý na štvrtok pre nás zvyšných troch...

Po príchode mi recepčný oznámil, že jeho kolegyňa sa pomýlila a že sumou 25 euro myslela transfer na bratislavské letisko a že do Viedne to stojí 55 euro. Zdalo sa mi to celkom dosť, a tak som ten pre švagrinú zrušila, že ju radšej naložím na autobus, ale pre nás som to nechala – predsa len sme boli traja a tri kufre...

V stredu ráno som mala vstup v Teleráne a Markíza pre mňa poslala do hotela taxík. Sympatický chlapík mi dal svoju vizitku a na nej okrem kontaktov stálo aj - „Letisko Schwechat 35 euro.“ Pohotovo som  zareagovala informáciou o sume 55 euro z hotela a on povedal, že si tam musia nadhodiť sumu, keďže taxikári dávajú nejaké percento recepčným za to, že im dohodili kšeft. Slovo dalo slovo a popoludní už viezol švagrinú do Viedne...ja som sa rozhodla, že ten náš odvoz už nebudem rušiť, aby to nevyzeralo blbo, že neviem, čo chcem...

Vo štvrtok ráno bola v hoteli opäť recepčná a taxikár prišiel dnu...podal jej ruku a nám pokynul, aby sme ho nasledovali...naložil nás do auta a vyrazili sme. Po pár minútach som sa naklonila  k synovi, sediacemu na prednom sedadle a tu som si všimla zapnutý taxameter. Pohotovo som sa opýtala, že či platí tá suma 55 euro - ako mi povedala recepčná. Taxikár ostal trochu zaskočený, že hovorím po slovensky...celú dobu som sa totižto bavila so synom a manželom po anglicky, ale potom spustil...„Ale pani zlatá, kde to žijete, za 55 euro do Viedne, to vám určite nemohli povedať, za tú sumu vám to dnes nikto neurobí...my sme jedna z najlepších firiem a najlacnejších...vozíme iba pre hotely a zmluvné zakázky, nevozíme žiadnych opilcov alebo podobne...máme taxu 1,4 euro na kilometer... vyjde vás to okolo 70 euro a možno aj viac...“ Zalapala som po vzduchu... neznášam, keď niekto zo mňa robí blbca a ešte k tomu keď klame  a podvádza. Strčila som mu pod nos vizitku toho taxikára zo včera so sumou 35 euro... „Pani, to je určite podvodník, to nemôže byť pravda...“ húdol svoje šofér, ale pri tom on mi žiadnu svoju vizitku nedal a ja som si až vtedy uvedomila, že vlastne nemá ani tabuľku „TAXI“ na aute...že som ho jednoducho nasledovala, lebo prišiel pre nás do hotela...

Po príchode na letisko si bez mihnutia oka vypýtal 84 euro, čo bolo na taxametri. Chvíľu som sa síce pohrávala s myšlienkou, že urobím cirkus a odmietnem, ale potom som si povedala, že nebudem kaziť dojem z dovolenky aj manželovi a synovi...stačí, že ho mám pokazený ja. A tak som zaplatila... a keď som si v duchu premietla jeho podanie ruky s recepčnou, bolo mi jasné, že práve vtedy nejaká 5 alebo 10 eurová bankovka  zmenila majiteľa...

Celou cestou v lietadle som sa nevedela uspokojiť...cítila som sa roztrpčená, sklamaná, zahanbená a ponížená týmto našim malým prízemným slovenským myslením.. ako sa snažíme čo najľahšie vytĺcť z niekoho peniaze, ako klameme a podvádzame...však čo už, veď nám to môže byť jedno, čo si turisti o nás pomyslia a či k nám znovu prídu alebo nie...hlavne, že máme peniaze vo vrecku a môžeme sa pochváliť, koho ďalšieho sme ošklbali...          

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.


Už ste čítali?