Moje trampoty so sporákmi...

Autor: Soňa Bulbeck | 27.7.2017 o 12:37 | Karma článku: 9,79 | Prečítané:  3333x

Viem, väčšina z vás má doma sporák iba jeden, a tak sa vám bude zdať divné, ako môžem mať trampoty so sporákmi viacerými...nuž, jednoducho, v tejto krajine neobmedzených možností, kde práve žijem, je zjavne možné úplne všetko...

Keď som pri nasťahovaní do nášho compoundu v Kuwajte zistila, že máme v kuchyni plynový sporák, nebola som veľmi nadšená...teda sporák ako taký mi nevadil, vadila mi plynová rúra, na ktorú som nebola zvyknutá... pamätajúc si všetky story o výbuchoch plynu, ktoré sa kedy kde udiali, necítila som sa zvlášť bezpečne..hlavne keď táto naša zvykla zhasnúť počas procesu pečenia aj štyrikrát a bolo treba sa zohnúť, otvoriť ju, strčiť do nej hlavu o overiť, či slabý mihotavý plamienok horného horáka ešte stále plápolá alebo už stihol skapať... v tom prípade ho bolo treba zažať znova a po pár minútach skontrolovať opäť. Keď som túto skutočnosť hlásila šéfovi compoundovej údržby, tak ma upokojil, že je to preto, že je sporák nový a že  mám teda rúru pozorovať a keď sa to neupraví, tak s tým niečo urobí...

A tak som rúru pozorovala...v utorok minulý týždeň dokonca aj spolu s compoundovou maid...obidve sme do nej strčili hlavu a keď sme zistili, že horák horí a ryba sa pečie, odišli sme do spálne...takmer vzápätí sa ozvala rana ako z dela, nasledovaná cinkotom rozbitého skla...bežali sme do kuchyne...všade na zemi  ležali drobunké kúsky tvrdeného skla, ktoré tvorilo kedysi dvierka na rúre...okamžite som volala šéfa údržby a následne aj compoundového manažéra a dramaticky ( som, koniec koncov, kvalifikovaná učiteľka dramatickej výchovy) som vylíčila, čo sa mohlo stať, keby to sklo buchlo v tom okamihu, keď sme tam mali obidve strčené hlavy... rezolútne som vyhlásila, že chcem elektrický sporák, resp. aspoň rúru...moju požiadavku podporil práve domov prišedši manžel, ktorého pohľad na spúšť v kuchyni vôbec nenadchol a hlavne mu došlo, že bude mať na večeru chleba s maslom...

Druhý deň pred obedom nabehli compoundoví Pat a Mat...odinštalovali plynový sporák aj s bombou a nainštalovali elektrický...následne ma zavolali, aby  mi dielo predviedli...s peňaženkou v ruke (bakšiš je v tejto časti sveta nevyhnutný) som s potešením pozorovala, ako bliká svetielko a platne aj rúra sa zohrievajú. V tom som si ale všimla, že elektrika sa vedie do sporáka cez predlžovačku, v ktorej bola predtým pichnutá rýchlovarná konvica, kávovar a hriankovač...tieto boli vypojené...spýtavo som na ne ukázala. „Mafi, mafi...“, krútili hlavou Pat a Mat, ktorí po anglicky nevedeli ani slovo. Napriek tomu som pochopila, že teda buď bude fungovať sporák alebo spomenuté sporebiče, ale oboje naraz nie...a tak som pokrútila hlavou pre zmenu ja, dávajúc jasne najavo, že bakšiš neopustí moju peňaženku, pokiaľ nebude fungovať všetko naraz. Po chvíli handrkovania sa nezrozumiteľnou filipínskou hatlaninou sa jeden z nich vzdialil a za pár minút došiel s ďalšou predlžovačkou, ktorú inštaloval do ďalšej zásuvky a do nej preložil sporák  a mikrovlnku a do tej predchádzajúcej zvyšok...fungovalo všetko a spokojní s bakšišom odišli...

Tento týždeň som tu mala na návšteve moju slovenskú priateľku zo Saudi...jedli sme zvyčajne vonku a tak až včera, keďže musela byť už o siedmej večer na letisku, sme sa dohodli, že urobím večeru na 17,30 doma. A tak som o 16,45 zapla rúru, vložila do nej ryby, postavila na sporák zemiaky a venovala sa príprave  šalátu. Priateľka sa medzitým balila a manžel s dvomi kamarátmi, ktorých som pozvala tiež, klebetili v obývačke. O 17,15 som dala variť brokolicu a išla do jedálne prestrieť. Keď som sa vrátila, na sporáku nič nevrelo, svetielko nesvietilo, večera sa nevarila ani nepiekla. Poslala som chlapov pozrieť poistky. Prešťukali všetko, ale svetielko sa neobjavilo. A tak som znovu volala šéfa údržby. Z tónu môjho hlasu zjavne pochopil, že je zle  a prišiel takmer okamžite, vyzbrojený šroubovákom. Ukázala som, že teda ani rúra ani sporák nejdú a on niečo pomontoval v zástrčke a svetielko sa objavilo. Nadšene som sa mu poďakovala, dúfajúc, že teda predsa len budeme večerať. Kým som sa stihla otočiť, svetielko zase zmizlo. Priateľka pohotovo poradila, nech to dám „dôjsť“ do mikrovlnky.  Brokolica v nej bola asi dve sekundy, keď mikrovlnka pípla a umrela...okolo zásuvky sa objavili hnedá spálenina a v celej kuchyni nešlo už vôbec nič...

Šéf údržby došiel znova, teraz už pre zmenu aj s veľkou brašnou, plnou rôznych nástrojov, ale ani po ďalších 15 minútch sa nezmohol na nič iné iba na púhe konštatovanie, že aj rozvody aj čínska predlžovačka je vadná a že teda môže fungovať buď sporák, ale nič iné, alebo ostatné spotrebiče, ale bez sporáka... rozlúčil sa s tým, že mi dnes niekoho pošle, čo to všetko spojazdní. A tak sme zhruba niečo po šiestej konečne večerali mierne nedovarené zemiaky a brokolicu...aspoň, že ryba bola OK.

Ráno pred odchodom do práce manžel vytiahol zo zásuvky sporák a zapojil kávovar...bez sporáka ráno prežijem, bez kávy nie. Okolo desiatej sa objavil ďalší  údržbár, preštudoval kuchyňu, pokýval hlavu a povedal, že musí nainštalovať do steny novú zásuvku, ktorá bude pripojená na iný rozvod a do tej zavedie sporák...aby ostatné spotrebiče mohli fungovať v tej pôvodnej zásuvke...a  že to teda príde spraviť. Bohužiaľ, nepovedal kedy. A tak zatiaľ stále čakám, kedy sa moje trampoty so sporákmi skončia...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Choma stíha tri funkcie naraz, zakázať to nikto nechce

Opozícia chce viac ako tri roky zakázať súbeh rôznych volených funkcií. Podporu zatiaľ nenašla, pokus plánuje zopakovať v decembri.


Už ste čítali?