Kostolné topánky...

Autor: Soňa Bulbeck | 6.6.2017 o 10:56 | Karma článku: 9,13 | Prečítané:  1060x

Zajtra by sa bol môj ocko dožil 86 rokov...som tisíce kilometrov ďaleko a tak miesto kytice na hrob uverejňujem tento text...napísala som ho ešte vlani v novembri v Saudskej Arábii... 

Soboty môjho detstva sa neodmysliteľne spájali s rituálom, ktorý pravidelne v sobotu popoludní praktizoval môj ocko. Ako evanjelický farár sa prihováral svojím ovečkám každú nedeľu v čiernom luteráku, s bielymi naškrobenými tabličkami... pod  luterákom bol čierny oblek a snehobiela košeľa...a spod dlhého luteráku bolo vždy vidno čierne vyleštené topánky. Čistil si ich vždy sám...všetky pomôcky mal v jednoduchej drevenej bedničke...ostrú kefu na odstránenie blata, mäkkú kefu na vyleštenie čierneho krému, ktorý bol v malej okrúhlej plechovej krabičke, mäkkú flanelovú handričku na záverečný „glanc“...Stál pri tom obyčajne na gánku alebo na schodoch a s vervou jemu vlastnou najprv očistil topánky od blata, potom ich natrel krémom, následne vykefoval kefou a preleštil handrou...až sa naozaj blyšťali...nejako som si vždy myslela, že si možno pri tom v duchu hovorí svoju nedeľnú kázeň...vyzeral vždy taký sústredený...podobný rituál sa opakoval aj inokedy...keď náhodou sa v dedine vyskytol sobáš, krst alebo pohreb...jeho topánky vždy signalizovali, že pán farár je poriadny a precízny...a taký aj naozaj bol...

Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka...V Banskej Štiavnici pršalo...dokonca pri poslednej rozlúčke na cintoríne aj poletoval sneh...všade bolo plno blata... nečudo, že naše topánky boli špinavé...jednoducho som ich také nemohla odložiť...a tak som z kuchynkej linky vytiahla krabicu od topánok, v ktorej máme my naše čistiace vybavenie...pomaly, precízne, som najprv očistila topánky od blata, potom ich natrela čiernym krémom – aj keď nie kefkou z krabičky, ale krémom s malou špongiou na konci  - a na záver ich preleštila handričkou až sa žiarivo ligotali na  slnku...celú dobu som myslela na svojho otca... a na to, čomu všetkému ma naučil...dolu lícami mi stekali slzy a ani horúce saudské slnko ich nedokázalo  vysušiť...        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Novinár Hanus: Keď som zistil, že som sa v kauze Cervanová mýlil, nemohol som spať

Niektoré katolícke média neinformovali o kauze Bezák, lebo sa rozhodli, že budú láskavé, aby neznepokovali čitateľov, vraví MARTIN HANUS.

TECH

Ako si vybrať najlepší fotoaparát podľa toho, čo chcete fotiť

Od lacných kompaktov až po drahú zrkadlovku.


Už ste čítali?