Najprv som čakala, či dostanem víza...bohužiaľ, aj napriek „wastovi“ a „fixerovi“ je môj pas spolu s papiermi ešte stále v niektorom šuflíku miestneho úradu cudzineckej polície...skôr ako v pondelok nemôžem očakávať žiadny výsledok...aj to len „Insalláh !“
Dnes o takomto čase sme už mali aj s manželom sedieť v lietadle do Londýna... neletíme nikde...ja nemám víza a jemu firma povedala, že skúšobná lehota nie je dva mesiace, ale tri...a tak nám letenky prepadli, keďže za prebookovanie na august chceli Kuwait Airways vyše 1.000 euro na osobu...zhruba raz toľko ako stála celá spiatočná letenka Londýn-Kuwait...ja som penila, manžel len pokrčil plecami...niekedy je úžasne mať za manžela chladnokrvného Angličana...
Medzitým Trump odcestoval zo Saudskej Arábie do Izraela...stál pri tom istom Múre nárekov ako ja pred trinástimi rokmi –akurát som nemala na hlave „jarmulku“...takisto ako ja vložil malý papierik so želaním do múru...ja som si vtedy želala, aby som sa tam ešte mohla vrátiť...a splnilo sa mi to...ktovie, čo si želal on...možno svetový mier...
Z Izraela odcestoval do Vatikánu...médiá opäť komentovali Melaniu...pridali k nej aj Ivanku s poznámkami, že obe vyzerajú ako z filmu Krstný otec...pre zmenu som s nimi súhlasila. Sledovala som zábery z Vatikánu a spomínala...koncom mája minulého roku sme tam boli so synmi na rodinnej dovolenke... pamätám si, aká som bola unavená, ale šťastná, že konečne vidím na vlastné oči krásy Sixtínskej kaplnky...rodinnú dovolenku sme takto praktizovali v priebehu apríla alebo mája posledných päť rokov...zažili sme spolu Jordánsko, Turecko, Emiráty, Cyprus, Taliansko... tohoto roku sme neboli nikde... kvôli nášmu sťahovaniu sa do Kuwajtu...snáď sa zídeme začiatkom septembra na Slovensku...synovia mi chýbajú...je to daň za slnko a more, čo tu mám...
O bombovom útoku v Manchestri som sa dozvedela z BBC pri rannej káve... nechápavo som sledovala zábery vystrašených ľudí, húkanie policajných sirén a sanitiek, výroky politikov o nevzdávaní sa a prejavy účasti ľudí z celého sveta...všetko bolo presne také isté ako keď sme 22.marca tohoto roku pristáli v Londýne - práve v okamihu keď útočník autom napikoval do ľudí na London Bridge...naše tri dni tam boli iba o tom...a takisto som nechápala, prečo sa to stalo...
Potom médiá vyhodili identitu útočníka z Manchestru...Líbyia...vybavili sa mi pláže v Tripolise, rušný arabský bazár v starom meste, ale aj super moderný hotel Corinthia s vynikjúcou marockou rešturáciou na vrchnom poschodí, cestovanie malými mikrobusíkmi s mojou líbyjskou priateľkou Asmou a návšteva starovekej Leptis Magna...a otázka „Prečo ?“ tu bola znova...
Zajtra začína Ramadán...posvätný mesiac moslimov, počas ktorého sa pravoverní moslimovia postia od východu do západu slnka...prvýkrát som sa s pojmom Ramadán stretla práve v Londýne...môj palestínsky kolega na Richmond College zrazu prestal so mnou chodiť do školskej kantíny na kávu a croissant a s kolegyňou za budovu na cigaretku...vysvetlil nám, že nemôže a tiež, prečo...obdivovala som ho...vône z kebab stánku a fish and chips reštiky sa miešali iba kúsok od College a bolo také ťažké im odolať...v Saudi to mali všetci omnoho jednoduchšie...všetky rešttaurácie a kaviarne boli cez Ramadán zatvorené, otvorili sa len hodinu pred západom slnka, aby si veriaci mohli nakúpiť a zobrať jedlo domov...na verejnosti nikto nesmel jesť a piť počas dňa...ešte aj za žuvačku vás niekedy mutawa okríkol...žiadne pokušenie ako v Londýne nehrozilo...verím, že v Kuwajte to bude podobne...
Na začiatku Ramadánu vyzýva vždy Grand Mufti, duchovný vodca Saudskej Arábie, všetkých moslimov, aby počas Ramadánu uzavreli prímerie...aby nebojovali... neútočili...aby sa plne sústredili iba na duchovné veci...uvidíme, či ho poslúchnu aj potencionálni teroristi...a čo nám prinesie tohoročný Ramadán...
