V Kuwajte ťažko, na Slovensku ľahko...

Autor: Soňa Bulbeck | 19.5.2017 o 11:56 | Karma článku: 6,08 | Prečítané:  1221x

Moje trampoty so získaním pobytových víz v Kuwajte  ma prinútili zamyslieť sa nad tým, prečo je to také komplikované tu a také jednoduché na Slovensku – vraj....

Získaním pobytových víz celý proces nekončí...v istom slova zmysle iba začína...pobytové víza sú totižto len prvým krokom k  vystaveniu lokálneho občianskeho preukazu, familiárne v krajinách GCC nazývaného „Iqama“, ktorý je zároveň aj akýmsi povolením k pobytu a ktorý umožňuje  nielen voľné cestovanie z krajiny a do krajiny, ale napríklad aj prístup k zdravotnému poisteniu a iné výhody...

Manželovi, samozrejme, toto všeto vybavovala jeho firma...koniec koncov, oni ho potrebujú. Získať pobytové víza pre rodinných príslušníkov je už ale v kompetencii každého dotyčného manžela alebo otca a naozaj to nie je až také jednoduché. Je mi už úplne jasné, že v Kuwajte vôbec netúžia potom, aby tu mali ešte viac cudzincov ako majú a že všetky tie  - zdanlivo nezmyselné - byrokratické prekážky majú svoj zmysel - odradiť záujemcov, aby sa o to vôbec pokúšali...pevne  verím, že slabší jedinci to určite vzdajú. Okrem nekonečných papierovačiek má celý proces ešte aj ďalší zádrheľ – dotyčný manžel (paradoxne, opačne to neplatí, tu pracujúca manželka nemôže požiadať o pobytové víza ani o povolenie k pobytu pre svojho manžela) musí zarábať minimálne 450 kuwajtských dinárov, čo sa tu považuje za dostatočnú sumu na uživenie rodiny. Momentálny kurz KD  k euro je zhruba 1:3, čiže v globále na naše pomery celkom slušný plat...Napríklad ale taký „tea boy“ u manžela v práci, ktorý má na starosti robenie kávy a čaju pre inžinierov a ostatných zamestnancov, zarobí iba 90 KD...ten si určite manželku doniesť nemôže...doteraz mám pred očami zúfalú Indku, ktorá na jednom z tých zázračných úradov, čo sme tento týždeň absolvovali, so slzami v očiach o niečo prosila  dôležito sa tváriaceho úradníka, ktorý zanovite opakoval „Le,le, le..“, čo je po arabsky „Nie...“

Posledné mesiace môjho pobytu v Saudskej Arábii som učila egyptského študenta. Bol výnimkou – neučila som ho totižto angličtinu, ale slovenčinu. Bolo to veľmi zábavné...vysvetľovať Arabovi  pádové otázky v angličtine...a vôbec, celú našu zúfalú gramatiku...jedna z prvých viet, ktorú vedel povedať, bola „Slovenčina je veľmi ťažká...“ Keď prišiel na prvú hodinu, samozrejme som sa opýtala, prečo sa vlastne chce učiť po slovensky. Odpovedal, že chce na Slovensku podnikať...že si chce otvoriť v Bratislave kaviareň, kde bude podávať arabskú kávu a saudské datle...a že po niekoľkých návštevách Slovenska pochopil, že iba s angličtinou nevystačí a že sa jednoducho musí naučiť  po slovensky. Netajila som prekvapenie  a pohotovo som sa opýtala, že prečo práve Slovensko, či tam má nejaké zázemie alebo kontakty. Odpovedal, že nie, ale že Slovensko spolu s Poľskom sú dve krajiny, kde sa dá najľahšie v Európe získať povolenie na pobyt...a že pre neho, ako pre praktizujúceho moslima, bolo predsa len Slovensko prijateľnejšie...a vzápätí vytiahol z peňaženky našu verziu prechodného občianskeho preukazu...

Čestne sa priznám, že som vôbec nepátrala po tom, čo je pre Egypťana, žijúceho vyše 10 rokov v Saudi a zažívajúceho byrokraciu tam, ľahké...ani po tom, či je pre našu krajinu ekonomicky alebo inak výhodné mať podnikateľov z cudziny... jednoducho som to brala ako fakt a tešila som sa, že keď prídem v lete do Bratislavy, dám si u neho kávu a datle...náš rozhovor sa mi vybavil až teraz,  keď som začala riešiť moje povolenie k pobytu v Kuwajte...a bohužiaľ,  začiatkom  júna, keď asi prídem na Slovensko, jeho kaviareň ešte fungovať nebude...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?