Začalo to novinami...Arab Times...jednoducho, nechodia...napriek tomu, že manžel podpísal zmluvu, zaplatil ročné predplatné a presne ukázal dotyčnému chlapíkovi z redakcie, kde ich má položiť...volá jemu aj superviserovi aj na oddelenie vybavovania sťažností niekoľkokrát denne...v po anglicky vydávanom denníku nikto nehovorí po anglicky...ešte že manžel sa ako - tak dohovorí po arabsky...každý telefonát končí na druhej strane známou frázou „Bukra, bukra, Insallah!“ Manžel po ukončení hovoru čoraz častejšie používa výraz... „bunch of idiots...“ myslím si, že preklad nie je nutný...
Pokračovalo to mojimi vízami. Stále som tu na turistické víza...o tzv.family víza pre mňa môže manžel požiadať až vtedy, keď dostane svoju Iqamu. To sa udialo minulú stredu. Cez víkend som si našla na stránke kuwajtského ministerstva zahraničných vecí, čo je potrebné k žiadosti priložiť...ofotila som jeho Iqamu, svoj pas, náš sobášny list preložený do arabčiny, jeho výplatnú pásku – aby bolo jasné, že ma uživí – a v nedeľu sme sa vypravili na príslušné oddelenie cudzineckej polície...
Na oddelení nehovoril po anglicky nikto...veď načo, sú tam predsa pre cudzincov... konečne sme našli jedného, čo rozumel...manžel ukázal dokumenty a povedal, čo potrebuje...chlapík pokýval hlavou a povedal, že toto sú papiere, potrebné iba k žiadosti na udelenie víz...na získanie samotných víz musím vycestovať na Slovensko, tam si vybaviť Výpis z registra trestov a absolvovať lekárske vyšetrenie, že nemám HIV, maláriu, hepatitídu a bohviečo ešte...tieto papiere musia byť potom preložené do arabčiny a následne opečiatkované kuwajtskou ambasádou v Bratislave. Opečiatkované ich musím poslať kuriérom do Kuwajtu, kde ich manžel zase prinesie sem a tu mu za pár dní vystavia pre mňa víza, ktoré mi on kuriérom pošle na Slovensko a ja na ne priletím do Kuwajtu. Obišli ma mdloby... Manžel pohotovo oponoval, že výpis z registra trestov a aj potrebné vyšetrenia som absolvovala v marci v Rijáde a že ich máme so sebou tu a dokonca v arabčine. Chlapík so širokým úsmevom povedal, že potom „ Mafi Mushkila – No problem“ a že stačí teda, keď odletím naspäť do Saudi a oni mi víza doručia tam...mali sme s manželom pocit, že sa nám sníva...v pasoch sme obidvaja mali final exit víza zo Saudi a na turistické víza som tam jednoducho cestovať nemohla, keďže tie Saudská Arábia nevydáva...chlapík pokračoval, že samozrejme, ako všade, aj tu sa to dá vyriešiť inak a povedal nám, že máme ísť na generálne riaditeľstvo a tam nám pán XY môže previesť turistické víza priamo na family víza...
Na generálne riaditeľstvo sme sa dostali asi za dve hodiny...chlapík nám totižto napísal adresu po arabsky a nikto z väčšiny indických a pakistánskych taxikárov po arabsky čítať nevie...ďalšiu pol hodinu nám trvalo, kým sme v obrovskej budove s niekoľkými krídlami a preskleným átriom v strede našli kanceláriu dotyčného pána XY. Jeho sekretárka, kompletne zahalená v luxusnej abáji, pri čítaní našich papierov urobila najprv mihalnicami prievan a potom povedala – výnimočne nie „Bukra, bukra, Insallah!“, ale „Insallah!“ až o týždeň, keďže dotyčný je vraj dovtedy na dovolenke. Zároveň ale povedala, že potrebujeme ešte ďalší papier, ktorý si musíme vyzdvihnúť v inej budove a ktorý nám musia vypísať na stroji v arabčine zase v ďalšej budove, ale, samozrejme, až niekedy inokedy, lebo už končia úradné hodiny - bol čas obedňajšej modlitby...v tom okamihu som rezignovala a povedala, že radšej poletím na Slovensko...
PS: Ak sa dlhšie neozvem, tak ma trafil šľak...manžel ma totižto presvedčia, že to predsa len máme skúsiť...dôvodí, že to možno bude jednoduchšie ako skúšať prebookovať naše letenky z KuwaitAirways...