Črepy prinášajú šťastie...

Autor: Soňa Bulbeck | 28.4.2017 o 10:46 | Karma článku: 6,57 | Prečítané:  1409x

Ďalší blog začínam opäť populárnym slovenským príslovím...a dúfaním, že v tomto prípade sa naozaj aj vyplní...

Naše sťahovanie zo Saudskej Arábie do Kuwajtu som si predstavovala veľmi jednoducho...z Rijádu do Kuwajt City je to zhruba 670 kilometrov a tak som si myslela, že objednám nejaký VAN, naložíme tam veci a hotovo. Sťahovali sme sa totižto zo zariadeného apartmánu do zariadeného apartmánu...nebrali sme žiadny nábytok, kuchynské spotrebiče alebo elektroniku, jedine osobné veci, knihy, oblečenie, základné kuchynské vybavenie a nejaké suveníry, čo sme si v Saudi za tých šesť rokov nadobudli...

A tak som si vygooglila niekoľko miestnych sťahovacích firiem a začala telefonovať...zhruba po piatich telefonátoch som pochopila, že, bohužiaľ,..“tudy cesta nevede...“ ako vravia bratia Česi. Všetky firmy totižto o nás stratili záujem v okamihu, keď som im povedala, že potrebujeme presťahovať málo vecí... jednoducho, neboli sme pre nich atraktívni...potrebovali naplniť aspoň jeden kontajner...resp. mohli sme sa sťahovať aj s menej vecami, ale zaplatiť sme museli za celý kontajner...a to sumu cca 3.000 euro, čo určite všetky naše veci hodné neboli...iba ak by sme rátali nejakú nostalgickú spomienkovú hodnotu...

A tak som pokračovala v prieskume ďalej v snahe nájsť teda len auto a šoféra, ktorý by nám to za nejaký obnos previezol...tu sa ukázal ďalší zádrheľ...na to, aby prešli veci colnicou, museli by sme priložiť adresu v Kuwajte a manželovu kuwajtskú Iqamu, čo je niečo ako náš občiansky preukaz, platný v krajinách GCC. Samozrejme, nič z toho sme ešte nemali...sme tu už takmer mesiac a manžel Iqamu stále nemá...aj keď adresu, už našťastie, máme...

Neostávalo mi nič iné ako skúsiť iný spôsob prepravy. Kamarátka, ktorá pracovala v najväčšej saudskej nemocnici s prevažne zahraničným personálom, odporučila firmu, ktorá mala u nich v nemocnici pobočku a s ktorou už aj ona posielala letecky veci do Prahy. A tak som dotyčného Inda skontaktovala a dohodli sme, že teda prídu deň pred naším odchodom a všetko zbalia do krabíc...odporúčal, že keď to spravia oni, že preberú aj garanciu za prípadnú stratu alebo poškodenie, čo sa mi zdalo rozumné. V dotyčný deň teda prišli, doniesli krabice, polystyrénové platne a bublinkový papier na balenie a balili a balili...na záver napísali navrch každej krabice červenou fixkou obsah, manžel ich vyplatil a aj s deviatimi krabicami, sadou golfových palíc a obrazom od saudského maliara, ktorý sme dostali ako rozlúčkový dar od našich priateľov v Saudi, odišli...dohodli sme sa, že po nasťahovaní v Kuwajte im pošlem adresu a oni to všetko pošlú ako cargo letecky a my si to v Kuwajte na letisku vyzdvihneme...

A tak aj bolo...zhruba týždeň po nasťahovaní boli krabice aj všetko ostatné uprostred našej novej obývačky. Krabice boli ale celé obalené úplne inak, ako ich balili v Rijáde a po značkách červenu fixkou nebolo ani stopy. Tri z nich mali veľkú nálepku FRAGILE. Začali sme najprv opatrne rozbaľovať práve tie. Opatrnosť nám ale už nepomohla...boli v nich len črepy...väčšina tanierov, hrnčekov a misiek bola na kúsky...prežilo len niekoľko pohárov v originálne zabalených krabiciach... dokonca aj drevená tácka bola rozlomená a plechová krabica na vianočné pečivo preliačená...historický strieborný čajník, manželova pamiatka na prastarých rodičov, mala odlomené uško...jednoducho, spúšť..ako keby po tých krabiciach podupalo stádo slonov alebo sa  nimi zamestnanci letiska ohadzovali...sedeli sme okolo a nechápali, neschopní slova...moja teória o tom, že veci nie sú pre život dôležité, bola v tom momente podrobená ťažkej škúške...

Druhý deň som poslala fotky Indovi do Rijádu...bránil sa, že však sme videli, že to balili poriadne...nemali sme šancu dokázať, či nálepku FRAGILE ignorovali na letisku v Rijáde alebo v Kuwajte...alebo že na niektorej letiskovej colnici balíky otvorili a znovu ich – veľmi neporiadne – zabalili a poslali ďalej. A tak sme po troch dňoch krabice vyhodili a nechali si len zopár črepov na pamiatku...snáď nám prinesú šťastie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?